Pôvodný kostol vo Vyhniach bol vybudovaný v roku 1584. Išlo o starý chrám, ktorý už v osemnástom storočí nevyhovoval kapacitne, ani svojím technickým stavom. Impulzom na vybudovanie nového chrámu bolo osamostatnenie sa vyhnianskej farnosti od Hliníka nad Hronom v roku 1760.
Objednávateľom výstavby chrámu boli banskoštiavnický magistrát s banským erárom. Projekt vypracoval a stavbu viedol murársky majster Jozef Pircker z Tirolska, ktorý bol v tom čase občanom Banskej Štiavnice. Svoje stopy zanechal aj tu, najmä na banskoštiavnickej radnici a kostole sv. Anny v Štefultove. Rekonštruoval však aj ďalšie stavby.
Chrám vo Vyhniach je vybudovaný v barokovo-klasicistickom slohu, ktorý bol v poslednej štvrtine 18. storočia moderný. Vzniklo tak architektonicky silné dielo, ktoré do dnešných čias tvorí dominantu obce Vyhne.
Pôvodne boli v chráme tri oltáre, hlavný zasvätený sv. Michalovi archanjelovi a dva bočné zasvätené Panne Márii a sv. Jánovi Nepomuckému. Je zaujímavé, že hoci výstavbu kostola financoval banský erár spolu s banskoštiavnickým magistrátom, v celej stavbe sa nachádza len jeden banícky znak, skrížené želiezko s kladivkom a dátumom 1776.
Počas rokov prešiel chrám rôznymi premenami a v súčasnosti sú v ňom inštalované tri oltáre. Hlavný s obrazom sv. Michala, bočné s obrazmi nanebovzatia Panny Márie a sv. Antona Paduánskeho. Oltáre sú cenným dokladom k dejinám rokoka a barokového klasicizmu. Obrazy sú namaľované významnými majstrami.
Historické materiály o chráme sa zachovali v archívoch a cirkevných vizitáciách, a tak sa dá pomerne presne konštatovať, koľko pôvodných liturgických predmetov a cenných artefaktov z chrámu chýba. Zvony do tohto chrámu boli odlievané v Banskej Štiavnici majstrom
J. Pesterom koncom osemnásteho storočia.
Samozrejme, že kostol prešiel mnohými opravami a pri nich boli použité modernejšie prvky. Takýmto príkladom sú vitráže okien. Zaujímavých je aj štrnásť zastavení krížovej cesty, ktorá je vytvorená z polychromovaných kovových reliéfov. Tie boli pravdepodobne vyrobené v Kachelmanovej továrni vo Vyhniach niekedy v prvej polovici dvadsiateho storočia.
RICHARDKAFKA
Pre samosprávy sú zelené projekty prioritou, veľká byrokratická záťaž a náročnosť procesov pri uchádzaní sa o eurodotácie sú v prípade obcí a malých miest brzdou rozvoja. Rozprávali sme sa so SLÁVKOU LENČÉŠOVOU, expretkou na oblasť životného prostredia v Združení miest a obcí Slovenska.
Na Slovensku sa vôbec nedá hovoriť o regionálnej kontrole energetiky. Regióny na to doteraz nemali žiadne kapacity, legislatíva s tým nerátala a verejné financie nepodporovali regionálnu energetickú sebestačnosť, hovorí JURAJ ZAMKOVSKÝ, výkonný riaditeľ združenia Priatelia zeme CEPA.
Budovy sú zodpovedné za 36 percent emisií CO2 v Európskej únii, vďaka čomu možno tento sektor považovať za jedného z najvýznamnejších producentov skleníkových plynov. V rozhovore o tom rozpráva RICHARD PAKSI, analytik združenia Budovy pre budúcnosť.
