Aj keď v začiatku súťaže pôsobil dosť nenápadne, jeho forma stúpa a svojimi gólmi v druhom kole SP výrazne prispel k postupu žiarskeho tímu do tretieho kola slovenskej pohárovej súťaže. Jeho prednosťou je najmä rýchlosť, vďaka ktorej neraz postavil súperových obrancov do pozície štatistov.
Ako sa hráč a reprezentant svojej krajiny ocitol v našom klube, kde trávi svoj voľný čas a čo mu u nás najviac chýba? Odpovede nájdete v rozhovore, ktorý pre nás týždenník poskytol počas jedného z tréningov na štadióne FK Žiar nad Hronom.
Aká bola vaša cesta k pôsobeniu v našom klube?
Hrali sme turnaj, ktorého sa zúčastnili aj Humenné, Košice B a ešte jeden tím zo Slovenska. Boli tam prítomní manažér a tréner žiarskeho mužstva. Stal som sa najlepším strelcom, všimli si ma, zavolali na skúšku a nakoniec som ostal tu v Žiari.
Ste u nás spokojný?
Samozrejme, všetko je v poriadku, mesto je síce malé, ale podmienky na trénovanie a štadión sú dobré, takže sa mi tu naozaj páči.
Ste na Slovensku sám alebo s rodinou?
Mám priateľku, ale tá býva v Srbsku, v Novom Sade. Príde ma sem navštíviť. Pobudne tu niekoľko týždňov, aby spoznala, kde pôsobím.
Bývate priamo v našom meste?
Áno, blízko štadióna, na Hviezdoslavovej ulici. Od klubu sme dostali trojizbový byt, sme tam šiesti. Môj spolubývajúci je Djordje Petkovič z Bosny a Hercegoviny.
Prečo ste si vybral práve futbal za svoj životný smer?
Môj otec bol tiež futbalista a tréner. Stále sme pozerávali futbalové zápasy. V siedmych rokoch som začal trénovať za Nový Sad a tento šport som si obľúbil.
Ako trávite svoj voľný čas?
Skočím do mesta na kofolu, pozriem si so spolubývajúcim futbal v televízii alebo surfujem na internete.
Čo vám najviac tu, na Slovensku chýba?
Samozrejme priateľka, brat, otec, rodina a tiež aj kamaráti.
MARCEL POBEŽKA
