Písmo:A^-|A⁺140

Ako uviedol Ladislav, najstarší súrodenec, cestou do školy išli obaja za ním. Keď sa po chvíli obzrel, sestru a brata už nevidel. Odvtedy už o mieste, kde sa zdržiavali, nikto z najbližšej rodiny nevedel. Preto polícia vyhlásila po oboch pátranie. O tri dni neskôr, v stredu večer, ich našli v Komárne vzdialenom takmer dvesto kilometrov. Tam rodina dlhé roky predtým žila. Do Sikenice sa rodina Krepsovcov presťahovala z Komárna pred tromi rokmi. „V Komárne sme bývali na slobodárni, kde sme mali aj trvalé bydlisko. Jedného dňa nám oznámili, že sa musíme vysťahovať. Ubytovali tam robotníkov z Rumunska. Našťastie nám kolega dal do prenájmu dom v Sikenici, aby sme mali kam ísť,” spomína na udalosti spred rokov hlava rodiny. Na veľkú zmenu prostredia si nikto z rodiny nevie zvyknúť. „V Komárne som mal prácu, robil som v pohrebnej službe. Manželka nemusela robiť, lebo som zarábal trikrát toľko, ako tu máme obidvaja dokopy. Sú tu veľmi dobrí ľudia, deti si našli nových kamarátov, ale do Komárna sa stále chceli vrátiť,” hovorí. Zároveň dodáva, že mu ani vo sne nenapadlo, že by sa tam na vlastnú päsť vybrali. „Išli pešo a stopom. Videli ich v Kalnej, Leviciach. Prešli vyše sto kilometrov, kým sa večer dostali do Komárna,” opisuje cestu svojich detí Jozef Kreps. Tam vyhľadali kamarátov, u ktorých aj prespali. „ Báli sa, chceli sa aj vrátiť, ale nemali ako. Na políciu nechceli ísť, preto vyhľadali babku. Nakoniec ich videla manželka kamarátka, ktorá informovala políciu,” vysvetľuje. „Viete, veľmi sme sa strachovali, či sa im nič nestalo. Keby som vedel, že sú v Komárne, odišiel by som po nich. Keď nám kriminalisti v stredu o ôsmej večer zavolali, že ich našli, padol mi zo mňa kameň. Doviezli ich okolo desiatej, ale už som vedel, že je všetko v poriadku,” usmieva sa od šťastia otec nájdených školákov. Mrzí ho, že nemôže splniť ich túžbu a vrátiť sa do Komárna, kde sa narodili a celý život vyrastali. V Komárne už nemajú kde bývať. JANA NÉMETHOVÁ

Článok pokračuje pod video reklamou