Slimák
Záhradkári ho nemajú v láske, lebo slimák záhradný vie narobiť nemalé škody.
Gurmáni, tí ho priam zbožňujú, lebo jeho jemné mäso je vyhľadávanou pochúťkou.
V niektorých štátoch ho doslova „vyjedli“, a tak sa dostal pod prísnu ochranu. Do krajín, kde slimáky takmer vyhynuli, ich museli dovážať, napríklad aj zo Slovenska.
Aby gurmáni boli spokojní a bol dostatok slimákov, začalo sa so zakladaním slimačích fariem, kde slimáka záhradného špeciálne chovajú. Rozmnožuje sa pomerne pomaly, kladie 20 až 60 vajíčok, z ktorých sa po niekoľkých týždňoch vyliahnu slimačí potomkovia.
Na jeseň sa slimák zahrabáva do zeme a svoj domček, ulitu, si uzatvára vápnitým viečkom.
Na jar sa prebúdza zo zimného spánku a vychádza zo svojho brlôžka, nesúc si domček na vlastnom chrbte.
V tomto smere by sme slimáka mohli prirovnať k motoris-tom, ktorí si svoje obydlie ťahajú za autom.
Jeho spôsob obrany je veľmi jednoduchý, stiahne svoje rožky a znehybnie dovtedy, kým nezistí, že mu nehrozí nebezpečenstvo.
Salamandra škvrnitá
Ďalším zaujímavým obyvateľom prírody je salamandra škvrnitá, ktorá žije okrem strednej a južnej Európy aj v Malej Ázii a v severozápadnej Afrike.
Toto zvieratko má najradšej vlhké miesta, a tak ju môžeme stretnúť pri potokoch, alebo horských studničkách. Potrpí si na čistú vodu, a preto je akýmsi prírodným indikátorom čistoty vody.
Salamandry sú zaujímavé svojím sfarbením, ktoré pozostáva z oranžovožltých škvŕn na čiernom lesklom podklade.
Patrí k nočným živočíchom a cez deň ju môžeme vidieť len za daždivého počasia, keď sa vydáva za potravou. Tá pozostáva z rôznych chrobákov, červíkov a slimákov. Keď je dlhšie sucho, salamandra musí hladovať, alebo...
A to je na nich kuriózne – salamandry sa dokážu navzájom požierať a tak ich môžeme zaradiť medzi kanibalov z ríše zvierat.
Salamandru si mnohí mýlia s mlokmi vzhľadom na ich sfarbenie. Od mlokov sa odlišuje okrúhlym chvostom, ale aj tým, že sa pári na suchu a živé larvy kladie priamo do vody.
Patria medzi chránené živočíchy, pre človeka sú neškodné, no pre svoje sfarbenie a kuriózny tvar tela sú často predmetom detských „hier“, ktoré neraz končia ich uhynutím.
(JR)
