Michal Romanovský, poslanec za volebný obvod č.1
Vek: 33 rokov
Povolanie: živnostník
Stav: ženatý, ročná dcéra
Záľuby: knihy, šport a počítače
V mestskom parlamente pôsobí prvé volebné obdobie. Ako hovorí, rozhodnutie kandidovať bolo dosť impulzívne. Nielen ako obyvateľ Kremnice, ale aj ako živnostník, vnímal viaceré nedostatky v chode a v celkovom smerovaní mesta. „Lokalita, v ktorej žijem, sa mi zdala zanedbaná. Nebol to len môj názor, preto som v kandidovaní videl šancu, ako to zmeniť a pomôcť občanom z tejto mestskej časti,“ vysvetlľuje motívy, ktoré ho priviedli do komunálnej politiky. Tá je podľa jeho názoru práve o malých regiónoch a častiach mesta. „Trápili ma v podstate rovnaké problémy ako iných Kremničanov. To, že sa niekde rozpadajú schody, že osvetlenie je v zlom technickom stave a podobne. Snaha odstrániť tieto zdanlivo drobné chybičky bol jeden z impulzov, kvôli ktorým som sa stal poslancom,“ upresňuje. Voči minulému vedeniu mesta je pomerne kritický a nestotožňuje sa s viacerými krokmi, ktoré v minulosti podniklo. Neschvaľuje predávanie mestského majetku, najmä nehnuteľností, ktoré by podľa neho mohlo mesto využiť vo svoj prospech. „Predávalo sa vo veľkom a mesto tak mnohokrát stratilo možnosť profitovať z niečoho, napríklad prostredníctvom prenájmu budov,“ povedal.
V uplynulých dvoch rokoch rezonuje v celom regióne téma obnovy ťažby zlata, ktorej dôsledky by sa dotkli samotnej Kremnice, ale aj okolitých obcí. „Novela banského zákona síce sprísnila podmienky pre povolenie ťažby prostredníctvom kyanidového lúhovania a preniesla zodpovednosť za rozhodnutie na samosprávy, no nevyriešila tento problém definitívne tak, ako napríklad v Čechách, kde používanie kyanidu zakázali. Budúcnosť je preto neistá,“ domnieva sa.
V Kremnici však podľa neho existujú aj problémy, ktoré pretrvávajú roky. Mesto by sa podľa neho malo orientovať predo-všetkým na rozvoj turizmu. „Kremnica má návštevníkom čo ponúknuť počas celého roka. Sám som v minulosti pracoval v tejto oblasti v zahraničí. Tam z cestovného ruchu a služieb žijú celé obce a mestá,“ uvádza. Jednou z myšlienok, ktorých realizáciu podporuje, je vybudovanie mestského penziónu. Ten by slúžil turistom, no bol by majetkom mesta. „Iné samosprávy stavajú vodné parky. V Kremnici sú termálne pramene, no mesto už dvakrát predalo kúpalisko,“ pokračuje a vzápätí dodáva, že propagácia turistických možností regiónu je dlhodobo nedostatočná.
Športovú halu, ktorá by mala byť v najbližších týždňoch otvorená na Skalke považuje za neželané dedičstvo z minulých rokov. „Mestu z jej prevádzky nebudú plynúť nijaké veľké zisky. Hotel, ktorý tam vyrastá, totiž patrí súkromnému investorovi. Osobne si neviem celkom predstaviť, že ak bude mať návštevník všetky služby na Skalke, prečo by ešte chodil do Kremnice? Jedine do múzea,“ konštatuje skepticky.
Akútnym nedostatkom je podľa jeho vyjadrení súčasný stav technických služieb. „Tie už dávnejšie stratili právnu subjektivitu, a tým aj možnosť zarobiť si samé na seba. Teraz pôsobia pod mestom a sú plne financované z mestského rozpočtu. Tento stav sa mi zdá rozhodne nevyhovujúci,“ podotkol. Samotní voliči sa naňho obracujú s požiadavkami, ktoré sa bezprostredne dotýkajú ich životného prostredia. „Trápi ich parkovanie, nedostatok športovísk a podobne. Bol som napríklad jedným z iniciátorov petície za zachovanie Sokolského ľahkoatletického ihriska. Na jeho mieste sa malo stavať, no priestran-
stiev na športovanie je v Kremnici aj tak málo. Teraz by sme ho chceli dobudovať za peniaze od rôznych nadácií,“ prezrádza nám o svojich plánoch. Ľuďom podľa neho vo všeobecnosti chýbajú služby podobného zamerania. „Mladé rodiny s deťmi si nemajú kam vyraziť, preliezačky a detské kútiky sú väčšinou súčasťou reštaurácií,“ konštatuje. Osobne by podporil i výstavbu nájomných bytov na území mesta, nie každý si totiž môže dovoliť vlastné bývanie. No po chvíli konštatuje, že všetko stojí a padá na finan-
ciách. „Preto by mesto malo v čo najväčšej miere využívať rôzne fondy, či už európske alebo štátne,“ myslí si.
Ako Kremničan, ktorý má svoje mesto rád, by chcel, aby bolo čisté, bezpečné a prosperujúce. „Malo by žiť cestovným ruchom,“ dodáva v závere.
(IVA)
