Písmo:A^-|A⁺00

Po skončení gymnázia istý čas brigádovala a robila aj v obchode. Keď sa v roku 2003 dozvedela, že v jej rodnej obci hľadajú obecného policajta, neváhala a prihlásila sa. „Od malička som chcela byť policajtkou. Počas gymnázia som navštevovala fitnes a učila sa sebaobranu,“ spomína na okolnosti, ktoré jej uľahčili vstup do sveta dodržiavania zákona a poriadku. Výcvik pre príslušníkov obecných a mestských polícií absolvovala v Bratislave ako jediná žena. Trval tri mesiace a pozostával z teoretickej časti a kondičnej prípravy. „Zdokonaľovali sme sa v sebaobrane, učili sa strieľať. Zbraň síce mám súkromnú, ale v práci ju nepoužívam. Hoci mám preukaz na jej držanie a aj jej používanie pri výkone povolania, v práci ju nenosím. Obec na to nemá licenciu,“ hovorí mladá žena. Jej jedinými pomôckami sú obušok, slzný plyn a putá. Tie použila aj nedávno, keď v noci naháňala vykrádača potravín. „Volali mi, že sa zapol alarm v predajni a či by som sa tam nešla pozrieť. Keď som tam prišla, videla som rozbitý výklad. Zlodej začal bežať, ja som ho prenasledovala na aute,“ opisuje nočnú naháňačku. Muž sa schoval do jarku, kde ho ale odvážna policajtka našla a po nasadení pút ho odovzdala štátnej polícii. Celá situácia sa opakovala ešte raz koncom augusta. Ako sa ukázalo, išlo o bývalého rodáka z Farnej, ktorý sa „domov“ vracal kradnúť pod rúškom tmy. Nočnú pohotovosť nemáva často, lebo slúži len cez deň. Ale keď jej ľudia zavolajú, že potrebujú jej pomoc, neodmietne. „Riešila som aj krádeže bicyklov. Tie sa stali cez deň a keďže zlodej sa bál ho viesť cez dedinu, schoval ho do kríkov v cintoríne. Tam som bicykel našla,“ spomína s úsmevom. Často ju volajú aj vtedy, keď sa po ulici pohybujú túlavé psy. Vtedy napríklad pomôže obyčajný rožok, na ktorého psa naláka. Na svoju prácu nedá ani po štyroch rokoch dopustiť. Spokojnejšia by však bola, keby jej pribudla posila a na všetko by tak nebola sama. „Dúfam, že dostanem nejakého kolegu. Robím síce cez deň, ale volajú ma aj v noci. Nebojím sa, ale musím byť opatrná. Dôležité je predvídať, čo sa môže stať,“ uvažuje nahlas. Ako ďalej hovorí, pomocou v práci by jej bolo, keby opäť mohla vyrážať k prípadom na aute. Starý služobný žigulák vyradili, a tak sa musí spoliehať na nohy a vlastné auto. Stretáva sa s kolegami z Tekovských Lužian a Veľkých Ludiniec, ktorých podmienky k práci sú lepšie – majú služobné auto, viac ľudí, počítač, zbraň. „Keby som mohla nosiť aj ja zbraň, cítila by som sa bezpečnejšie,“ dodáva nebojácna policajtka. JANA NÉMETHOVÁ

Článok pokračuje pod video reklamou