História, ale aj zložitý kopcovitý terén sa podpísali na tom, že v Banskej Štiavnici založili v minulosti dvanásť cintorínov. Z nich je funkčných už iba osem, treba sa však starať o všetky. Najväčší nápor býva pred Pamiatkou zosnulých. Ako uviedol primátor Banskej Štiavnice Pavol Balžanka, už v predstihu sa snažili dať cintoríny do poriadku. Využili na to aj ľudí, ktorých zamestnávajú na aktivačných prácach. „Stav cintorínov mesto priebežne kontroluje, nemali sme s tým tento rok žiaden vážnejší problém,“ dodal primátor.
Jediným cintorínom, ktorý ostal cez sviatky uzatvorený, bol židovský cintorín pod Novým zámkom. Kvôli opakovaným útokom vandalov, ktorí zničili mnohé cenné náhrobky sa Židovská náboženská obec rozhodla už pred niekoľkými mesiacmi vchod do neho zamurovať. Cintoríny sa rozkladajú na rozlohe takmer 8 hektárov a mesto eviduje takmer 4,5 tisíc hrobových miest. Nie všetky cintoríny sú navštevované rovnako, keďže na niektorých sa už dlhé roky nepochováva. K najnavštevovanejším cintorínom patria frauenberské, menej ľudí už zvykne zavítať na morový cintorín. Každý zo štiavnických cintorínov má zaujímavú históriu. Vlastné cintoríny mali v minulosti katolíci, evanjelici a židia. Morový cintorín môže patriť k najstarším, podľa niektorých údajov sa tu naozaj mohlo pochovávať už v čase morovej epidémie. K zaujímavostiam patrí cintorín Lazaret, kam pochovávali mŕtvych z neďalekého lazaretu. Jednému z cintorínov na Zvonovom vrchu zvyknú domáci aj dnes hovoriť cintorín samovrahov, keďže v jeho spodnej časti pri plote je niekoľko hrobov, kam ukladali telesné pozostatky tých, čo odišli zo sveta dobrovoľne. Štiavničania už tradične zapálili sviečky pri hroboch vzácnych osobností – akademického maliara Jozefa Kollára, či múzy Andreja Sládkoviča Maríny Pischlovej – Gerzsovej.
(ETA)