Soňa Salcburgerová (31) pochádza zo Šternberka pri Olomouci. Vďaka svojmu partnerovi Tomášovi sa však dostala do Mexika, kde pracovne pôsobil. „Najskôr tam išiel sám, no po nejakom čase som za ním vycestovala. Bola som ženou v domácnosti a keďže hneď po mojom príchode sme počali naše dieťa, prácu som si ani nehľadala,“ hovorí.
Čím belší, tým bohatší
Šesť mesiacov žili v Monterrey, ktoré je podľa nej vyspelým priemyselným mestom. „Leží pomerne blízko od hraníc so Spojenými štátmi americkými. Cesta tam trvá približne dve hodiny a dvakrát sme do „štátov“ vyrazili na nákupy,“ pokračuje. Myslí si, že životnou úrovňou sa Mexiko podobá tej na Slovensku. „Záleží na tom, kam sa dostanete. Tak ako tu existujú getá, aj tam sú štvrte, v ktorých bývajú chudobní ľudia. Sú to hlavne domorodci z dedín, ktorí si nemôžu zohnať prácu,“ približuje situáciu v ďalekej krajine. Väčšina jej obyvateľov sú miešanci. Prevláda tam názor, že čím je človek belší, tým je bohatší. „My sme pôsobili solventne a všetci nás považovali za Američanov,“ podotkne.
Silná rodinná súdržnosť
Soňa sa v cudzine dorozumievala anglicky. Keďže stredná vrstva v Mexiku väčšinou tento jazyk ovláda, nemala najmenší problém. Jej partner hovoril po španielsky. „Čo sa týka mentality, zdá sa mi, že u Mexičanov sa na rozdiel od Čechov prejavuje silnejšia rodinná súdržnosť. Pre nich je bežnou záležitosťou, že každý víkend navštevujú jednu z babičiek. Všetci si navzájom pomáhajú, pretože na štát sa spoľahnúť nemôžu. Nedostávajú napríklad žiadne sociálne dávky. Keď niekomu chýbajú peniaze, pomôže brat, mama, alebo niekto ďalší. Myslím, že so Slovákmi je to podobné. Tiež majú bližšie k rodine,“ opisuje vzťahy medzi južanmi.
Našla si aj dobré kamarátky, spriatelila sa hlavne so svojou učiteľkou španielčiny. Tá s ňou chodievala na nákupy a zobrala ju napríklad aj na besiedku svojej dcéry. Dodnes udržujú vzájomné kontakty. Celkovo sa jej v Mexiku páčili ľudia, ktorí boli priateľskí a vždy ochotní pomôcť. „Na rozdiel od chladných Američanov, ktorí si držia odstup,“ zhodnotí.
V centre mesta nikto nebol
V tejto ďalekej krajine strávila aj sviatky. „Vianočné zvyky sa k nim importovali z Ameriky. Sú pobožní, no napriek ich katolicizmu, premiešava sa to tam aj s pôvodnou indiánskou vierou,“ dotkne sa duchovna. „Silvestrovať sme išli do Mexico City. Mysleli sme si, že tam bude nejaká veľkolepá slávnosť. Keď sme však vyrazili do centra, prekvapilo nás, že tam nikto nebol. Všetci oslavovali doma, kde sa zišli viacerí rodinní príslušníci,“ spomína na zvláštnu silvestrovskú noc.
Komplikované cestovanie
Monterrey leží v púšti, preto tam vládli suchá a horúčavy. „V niektorých oblastiach bolo zase veľmi vlhko, čo som v tehotenstve dosť zle znášala,“ poukáže na miestnu klímu. Spôsob cestovania bol vraj komplikovaný. „Tu som zvyknutá, že keď chcem niečo vidieť, idem napríklad na Zvolenský zámok, alebo neďaleký Šašovský hrad. Je to vlastne kúsok odtiaľto. Keď sme však chceli navštíviť nejaké zaujímavé miesta v Mexiku, museli sme cestovať niekoľko hodín. Monterrey je moderné mesto, nie je tam veľa kultúrnych pamiatok. No sú tam mnohé kostoly. Mne sa veľmi páčili ich rodinné domy. Každý vyzerá inak a sú natreté rôznymi farbami, čo pôsobí veselo.
Ochutnal vajíčka z motýľov
Okrem klasickej tequily, tradičného nápoja, sa stretávali s rôznymi špecialitami typickými pre domácich. „Zháňali sme aj sušené kobylky, ale boli sme tam práve mimo sezónu, v ktorej boli ľahko dostupné. Tomáš ochutnal nejaké vajíčka z motýľov. No strava je tam založená najmä na plackách,“ vysvetľuje. Čokoláda tam podľa nej chutí úplne inak ako u nás a chlieb podobný nášmu sa im nájsť nepodarilo. Ceny sú približne rovnaké ako u nás. Drahšie bolo ovocie a zelenina. Elektrina, voda, plyn či benzín sú lacnejšie. To isté platí aj o výdavkoch na oblečenie.
„Mexický syn“ sa narodil
v Čechách
Po niekoľkých mesiacoch dostal Tomáš ponuku pracovať v Žiari. Prišlo to v pravej chvíli, pretože Soni sa blížil termín jej pôrodu. Predsa len, Slovensko je na skok od rodných Čiech, kde šťastne priviedla na svet syna. „Dúfam však, že do Mexika sa ešte niekedy dostanem. Mám naň pekné spomienky. Túto nádhernú krajinu mi bude celý život pripomínať najmä Jakub, ktorého sme tam počali,“ podotkne s nostalgiou.
Viera sa odzrkadľuje
vo vzťahoch
Momentálne očakávajú druhého potomka, ktorý sa narodí pravdepodobne v Žiari. „Cítim sa tu príjemne, páči sa mi prostredie vhodné pre deti. Je tu veľa oplotených ihrísk a nemusím mať strach, že sú znečistené nejakými zvieratkami. Funguje tu materské centrum, plaváreň, skrátka, služby sú na dobrej úrovni,“ vyjadrí sa pochvalne na adresu terajšieho domova. Rozdiel medzi českou a slovenskou mentalitou spočíva podľa nej hlavne v tom, že Česi sú väčší ateisti. „Mám pocit, že na Slovensku sú skoro všetci veriaci. To sa odzrkadľuje aj na vzťahoch medzi ľuďmi. Slováci sú otvorenejší a k svojim príbuzným majú lepší prístup,“ povie úprimne. Ona sama sa tu cíti veľmi dobre a našla si aj mnohé kamarátky. Žiar považuje za svoj druhý domov aj keď vie, že raz príde čas návratu do Čiech.
EVA ŠTENCLOVÁ
