Keďže môj syn Jozef chodí štvrtý rok na ekonomickú školu, prišiel čas a musel ísť niekam na prax. V Novej Bani sme preto navštívili niekoľko podnikov. Nikde si však nenašli čas venovať sa mu, jednoducho odmietali ho prijať. Nakoniec sme sa rozhodli zaklopať na dvere záhradkárskych potrieb. Priznám sa, mala som vtedy veľmi malú dušičku. Aké však bolo naše prekvapenie, keď nás tam milo prijali. A tak môj syn strávil v tejto firme päť týždňov praxe. Veľa sa toho naučil, od nákupu tovaru až po jeho predaj. Šéf ho brával na nákupy tovaru po celom Slovensku. Často mu zaplatil aj obed. Nenaučil ho len podnikať, ale aj čestne žiť. Raz pri takejto jazde videli, ako sa zrazili dve autá. Vtedy pán Ďurček zostal a išiel svedčiť, ako to bolo. Týmto sa stal pre môjho syna veľkým človekom a vzorom. Páčilo sa mu, že sa nedržal hesla „nehas, čo ťa nepáli“. Ja by som sa Jánovi Ďurčekovi chcela poďakovať za to, že zobral môjho syna a veľa ho naučil. Syn mu odkazuje, že ak raz bude podnikať, chce byť takým šéfom, ako je on. Chceme sa poďakovať aj pani Ivetke, ktorá mu každý deň varila dobrý čaj, ale aj predavačke Alenke za trpezlivosť, ktorú s ním počas spoločnej práce mala.
HELENA BRATKOVÁ, BUKOVINA
