Písmo:A^-|A⁺00

Emma Tekelyová je úspešná aj ako scenáristka, módna manažérka či imidžová poradkyňa. Jej prvé knižky sa okamžite stali bestsellermi. Tituly Byť ženou je úžasné (1998), Byť milovaná je úžasné (2000) a Žiť je úžasné (2003) za rekordný predaj získali ocenenia Zlatá a Platinová kniha. V roku 2005 prekvapila románovým debutom Sláva na splátky, ktorý označili za prelom v slovenskej próze pre ženy. Príbeh o dravej, ambicióznej žene, ktorá prišla do mesta dobyť „veľký“ svet šoubiznisu, svet módy a celebrít, je ďalším úspechom tejto kreatívnej autorky. Začiatkom novembra sa na pulty kníhkupectiev dostane druhý autorkin román Lesk na pery. Pri tejto príležitosti sme Emme Tekelyovej položili niekoľko otázok. Pred dvomi rokmi ste vydali svoj prvý román. Lesk na pery je tiež román pre ženy. Prečo ste sa po mimoriadne úspešnej sérii kníh Byť ženou je úžasné, Byť milovaná je úžasné a Žiť je úžasné rozhodli venovať sa práve tomuto žánru? – V čase, keď som uvádzala televíznu reláciu Salón Beauty a neskôr TIP TOP Módnu kaviareň, som dostala od vydavateľstva Ikar ponuku tlmočiť ženám svoje skúsenosti z oblasti módy a životného štýlu knižne. Tak vznikli spomínané tituly Byť ženou je.... Pred dvoma rokmi ma mesačník Eva ma oslovil s myšlienkou publikovať na ich stránkach román na pokračovanie z prostredia kliniky krásy. Zo spolupráce vzniklo sto strán prózy, ktoré vo vydavateľstve postavili predo mňa ako výzvu: román Sláva na splátky dokončiť. Myslím si, že dnes každá žena vie, ako dobre vyzerať, ale zároveň túži prežiť život harmonicky a plný lásky. Táto cesta vedie cez hľadanie intímnych pocitov. Otázok, ktoré si my ženy kladieme, je veľa. Na ne príručky nestačia. To je dôvod, prečo som začala písať aj príbehy. Predstavte nám Lesk na pery. O čom je? – Je o tom, čím sa dnes zaoberá každá žena: kde hľadať a nájsť svoje miesto pod slnkom. Mojou hrdinkou je štyridsiatnička Eva, nie je výnimočne krásna ani štíhla. Má dve životné istoty, manžela a atraktívnu prácu vedúcej v parfumérii. Jedného dňa sa jej obe začnú rúcať. Je presvedčená, že nedokáže prekonať svoje komplexy, ani opustiť manžela a vykročiť vlastnou cestou. Neverí, že v svete, ktorý si cení iba dravú mladosť a krásu, dokáže prežiť a nájsť ešte vo svojom veku muža pre život. Riešenie z ponižujúcej situácie sa jej znenazdania ponúkne samo, padne akoby z neba. Je to reálny, ale šialený plán... Vo svojej najnovšej próze riešite témy osobných túžob a ich konfrontácie s realitou, s ktorými sa dnešné ženy stretávajú na každom kroku. Prečo sú predmetom vášho záujmu? – Som rada, že som žena, nikdy by som nemenila. Stretávam sa so ženami, rozprávam sa s nimi, zaujíma ma, čím žijú. Ženský svet je krehký. Ale podľa mňa je aj farebnejší. Tam, kde pre muža 2x2 vždy rovná sa štyri, pre ženu môže byť namiesto výsledku veľký otáznik. Donedávna sa na ženách cenila iba krása a poslanie matky, dnes sme vnímané už aj ako mysliace stvorenia, ibaže často v pozícií multifunkčných zariadení, ktoré stačí podľa potreby riadiť gombíkom na diaľkovom ovládači. Žena však nie je robot. Všetko prežíva intenzívnejšie, v dobrom i zlom. Potrebuje sa rozprávať, zdôverovať, mať sny a zmyslom jej života je ich aj naplniť. Táto zmes pocitov ma pri písaní inšpiruje najviac. V románe Lesk na pery sa pokúšate nájsť riešenie z bezútešnej, ba až ponižujúcej situácie pre svoju hrdinku. Znamená to, že ste prostredníctvom hlavnej postavy chceli tlmočiť aj nejaký konkrétny odkaz svojim čitateľkám? – V každej knihe je posolstvo. Silný príbeh inej ženy druhú ženu zaručene inšpiruje. Ja verím v živote na šťastné konce i na to, že človek sa v živote nemôže zapáčiť každému. Podľa mňa život má veľa farieb, ale ešte viac odtieňov. Ako hovorí hlavná hrdinka, “ keď sa život zauzlí, niekedy nepomôže múdrosť, skúsenosť, ani priatelia“. Riešenie sa paradoxne objaví práve tam, odkiaľ ho nečakáte. Preto treba mať priateľov, ale aj nepriateľov. Hoci si to ťažko pripúšťame. Do akej miery výzor ovplyvňuje náš život, vzťahy, prácu? Naozaj sa v dnešnom sveta cení iba dravá mladosť a krása? – Najväčšiu zásluhu na formovaní podobných názorov zohrávajú médiá a reklamné kampane najmä kozmetických firiem. Ženy vo vekovej skupine 40+ pociťujú nižšiu spoločenskú akceptáciu, strácajú sebavedomie, často aj partnera, ba aj deti, ktoré sa osamostatňujú. Témy, ktoré sa týkajú záujmov zrelých žien, ich potrieb a práv sa nepovažujú za ťažiskové, ani za dostatočne závažné z celospoločenského pohľadu. Ide len o „ich osobnú“ záležitosť. Tento mediálny mýtus dosahuje vrchol, ale chvalabohu má čoraz početnejšie výnimky. Dnešná štyridsiatnička ani päťdesiatnička nie je nijaká „ babka“, ktorá sa dobrovoľne sťahuje zo scény a v úzadí čaká na penziu, ktorá mimochodom nechodí a nechodí, pretože podľa novej právnej úpravy má na ňu nárok až vo veku 62 rokov. Som rada, že aj projekt WOMAN NO AGE (Žena bez veku), na ktorom sa aktívne podieľam, chce odstraňovať túto diskrimináciu. S predlžovaním ľudského veku až k hranici 80 rokov má totiž vo vyspelom svete 45+ už zelenú, ako silná, aktívna, solventná a perspektívna cieľová skupina. MÁRIA LEŠKOVÁ_novy_riadok_