Ján Hero, poslanec za 2. volebný obvod
Vek: 47 rokov
Povolanie: pedagóg
Stav: ženatý, 5 detí
Záľuby: plávanie, cyklistika, turistika
Toto volebné obdobie je jeho premiérou. „V Kremnici bývam len štvrtý rok, som prisťahovalec. Prišli sme sem z Bratislavy, ale manželka je Kremničanka,“ hovorí. Do funkcie poslanca kandidoval na základe ponuky, ktorú neočakával. „Dlho som to zvažoval, pretože okrem práce riaditeľa školy vykonávam dobrovoľnú odbornú činnosť aj v iných inštitúciách. Pôsobím napríklad v Rade Európy, v expertnej komisii podpredsedu vlády a ministra školstva Slovenskej republiky a v nezis– kovej organizácii projektu „Cez deti k rodine“.
Po porade s mojou rodinou som však nakoniec s kandido– vaním za mestského poslanca súhlasil. Zobral som to ako možnú službu. Zvolenie ma prekvapilo, ale o to viac cítim zodpovednosť,“ vysvetľuje.
Kremnica má podľa neho veľmi dobré geografické podmienky peknú prírodu a bohatú históriu. „Mojou túžbou je pomôcť jej, aby sa z nej stalo príjemné podhorské mestečko. Niečo na spôsob tých, aké som často videl v Nemecku a Rakúsku. Vládne tam originálna atmosféra a pokoj, ľudia sa navzájom poznajú,“ opisuje svoje predstavy. S nimi súvisí aj podpora cestovného ruchu a využitie predpokladov, ktoré na to Kremnica má. „No aby mohla byť romantickým, príjemným mestom, musia sa riešiť aj sociálne otázky. „Zatiaľ tu však neexistuje stratégia sociálneho zabezpečenie obyvateľov. Nezamestnanosť je relatívne nízka, ale na ulici stretávam ľudí, ktorí sa ocitli v zlej situácii, mnohí nie vlastnou vinou. Niektorí z nich sú takzvaní neprispôsobiví občania. Takýto obraz cestovnému ruchu veľmi neprospieva,“ konštatuje.
So sociálnymi bytmi sú problémy, veď po revolúcii sa nepostavil ani jeden. „Z niekoľkých desiatok uchádzačov sa k nim dostane raz za čas jeden. Aj to len vtedy, ak niekto zomrie,“ podotkne. Myslí si, že je dôležité, aby mala Kremnica jasnú stratégiu. „Nezisková organizácia tu postavila deväť bytov. Na ďalších pätnásť pritom zabezpečila mestu možnosť získať finančné prostriedky. No chybou neodborného postoja mestského úradu ešte v rokoch 1995-96 zostala táto šanca nevyužitá a získané finančné prostriedky jednoducho prepadli. Mesto ich mohlo mať k dispozícii od holandskej vlády prostredníctvom Rady Európy po úspešnej prvej etape výstavby najmenej ôsmych bytov. Takto podľa „Projektu výstavby sociálnych bytov“ malo byť vyriešené bývanie všetkých takzvaných neprispôsobivých občanov mesta – malo ísť o 25 bytov. Stratégiou projektu bolo vyriešiť bývanie tejto cieľovej skupiny a uvoľniť historické jadro pre cestovný ruch,“ spomenie nepochopiteľné nedorozumenie.
Tvrdí, že občanov trápi neistota. „Ľudia žijúci v blízkosti neprispôsobivých skupín obyvateľov sa cítia ohrození.“ Osobne sa angažoval v kauze „Zelený dom“ a je presvedčený, že išlo o pošliapanie ľudských práv a dôstojnosti človeka. „Nie som filantrop, ale aj ja pochádzam zo sociálne zanedbaného prostredia, v živote som pocítil nedostatok lásky, aj materiálneho zabezpečenia. Silu som začal čerpať z kresťanských hodnôt. Tie ma vedú k tomu, že úcta k človeku je najdôležitejšia. Som z rodiny, ktorá patrila do skupiny takzvaných neprispôsobivých občanov. Úcta iných ľudí ma začala dvíhať na inú životnú úroveň.“
Keď sa stal poslancom v mestskom zastupiteľstve, netušil, čo všetko si práca v samospráve vyžaduje. A to napriek tomu, že predtým pôsobil v štátnej správe. „Môžem porovnávať a vidím veľké rozdiely. Komunikácia na regionálnej úrovni často zlyháva, je to náročné. Ale verím, že Kremnica aj napriek doterajším nedostatkom bude modelovým mestom,“ uzavrel.
EVAŠTENCLOVÁ
