Písmo:A^-|A⁺00

Levický kovboj Androvič spomína na svoj odchod: „Bol som ešte mladý, ale videl som veľa krívd a obmedzovaní slobody, ktoré vykonali tí, čo boli pri moci. Ublížili mojej rodine, a keď som videl, ako bol môj kamarát zastrelený, už som neváhal. Keď padlo rozhodnutie odísť z krajiny, pozreli sme sa s bratom na seba a jednoznačne sme si povedali, že ideme. Dostali sme vízum do Toronta, kde sme si chvíle krátili hraním hokeja. Naskytla sa nám možnosť cestovať do New Yorku, tak sme neváhali. Hoci podľa pôvodného plánu sme chceli zakotviť v Kalifornii. V novom domove som stretol aj svoju súčasnú manželku. Prišla tam tiež zo Slovenska, pretože tu už mala súrodencov.“ Levičan jazdil aj v Texase Spokojnosť so skutočnosťou, v akej krajine sa ocitol, dobrodruh opisuje: „Tým, že som bol už ako chlapec náruživým obdivovateľom westernového štýlu, bola pre mňa Amerika viac ako vhodnou krajinou na život.“ Atmosféra západu Spojených štátov je nabitá kovbojským duchom. Na každom rohu sú jazdecké školy, rozľahlé farmy a cowboy-shopy, ponúkajúce všetko pre drsných mužov. Prvýkrát sa s pravým kovbojským životom stretol na farme manželkinho strýka počas svojej prvej návštevy Texasu. To bolo impulzom k tomu, aby sa intenzívnejšie začal venovať obľúbenému štýlu. Zberateľ sa zameral na zháňanie starej literatúry, obiehanie blšákov a pravidelné čítanie magazínov. V New Yorku dokonca jazdil v konskej akadémii a chodieval jazdiť aj do Texasu. „Páči sa mi, akí zapálení môžu byť ľudia pre ródeo šou. V západných štátoch je tradíciou zúčastňovať sa súťaží tohto nebezpečného športu, usporadúvajú sa aj preteky o peniaze,“ hovorí westernový fanúšik. Na päťdesiatku dostal Eastwooda „Celá rodina vie, s akou vášňou zbieram všetky filmy s kovbojskou tematikou. Od mladosti som obdivoval svoje herecké idoly – Clinta Eastwooda a E. Wallacha. K päťdesiatym narodeninám pre mňa pripravili niečo, čo som naozaj nečakal. Mal som fotografiu s Eastwoodom, a manželka zariadila, že mi na ňu osobne napísal blahoželanie,“ podelil sa o radosť levický kovboj. Marián Androvič za oceánom vyskúšal viacero zamestnaní. Pracoval aj ako manažér mrakodrapov, čo bola zaujímavá a zodpovedná práca. „Prešiel som cez štyri budovy, najviac ma potešilo, že som pracoval v mrakodrape s 850 bytmi, ktorý stál na ploche pôvodnej Madison Square Garden,“ vyjadruje svoju hrdosť. Slovenské Vianoce za oceánom Na otázku, ako jeho rodina trávi vianočné sviatky v ďalekom svete, odpovedá: „V Amerike sme vždy oslavovali tradičné slovenské vianočné sviatky. Typickým jedlom, ktoré na našom stole nesmie chýbať, je kapustnica s hubami. Problém bol len s kaprom, pretože táto ryba v Spojených štátoch vôbec nepatrí medzi obľúbené, tak sme ho nahradili morskými špecialitami.“ Zaujímavosťou je, že kulinárske umenie si levický kovboj vyskúšal aj v televíznej relácii Justina Topolského, kde divákom približovali prípravu veľkonočných špecialít. Barový pult aj šerifské odznaky v saloone Doma v Leviciach má Whiskey river saloon. Domáce múzeum je oázou pre vyznávača westernového štýlu a každému návštevníkovi dokáže vyraziť dych. „Keď mám potrebu cítiť kovbojskú atmosféru, prídem sem. Dobre sa tu cítia aj moji priatelia,“ hovorí M. Androvič. Miestnosť venovaná drsnému spôsobu života zďaleka nie je skladisko nazbieraných predmetov. Majiteľ si podľa svojho nápadu vlastnoručne pripravil materiál a dokázal svojmu saloonu vytvoriť šmrnc. Kovboj sa nezameriava len na jeden druh zberateľských predmetov. Pre Mariána Androviča je vzácne všetko, čo sa týka tohto štýlu, pre nezasväteného aj zdanlivé maličkosti. Svoje miesto si v jeho saloone našiel neodmysliteľný barový pult so stoličkami, kmeň stromu, drevená lavica či gitara. Steny miestnosti zdobia filmové plagáty, fotografie zberateľa s priateľmi v kovbojskom odeve, šerifské odznaky, čižmy, klobúky, ostrohy, konské sedlá, kožené návleky na nohy, či efektná kostra býčej hlavy zdobená indiánskym umelcom. Každý, kto vojde do tejto neobyčajnej izby, má pocit, že sa ocitol v 19. storočí niekde na opačnom konci zemegule. Dva domovy Vyznávač westernového štýlu sa rozhodol, že ako dôchodca sa vráti späť na Slovensko. „Priatelia sa ma pýtali, prečo som si vybral Levice, ale je to moje rodné mesto a spája ma s ním veľa spomienok. V podstate mám dva domovy, pretože sa cítim dobre tu aj v Spojených štátoch, kde sú moje deti,“ konštatuje kovboj. Jeho veľkým snom bolo, že si na Slovensku otvorí farmu a bude sa svojej záľube venovať aktívnejšie. Realizácia projektu by však bola náročná. Zostalo mu teda viac voľného času na šport, a tak sa rád vyberie na golfové trávniky či na ryby. Kovbojskej záľube však zostáva naďalej verný, vďaka čomu si jeho rodina a priatelia nemusia lámať hlavu nad vianočnými darčekmi. ŽOFIA KYSEĽOVÁ

Článok pokračuje pod video reklamou