Článok pokračuje pod video reklamou
Jedenásť rokov pôsobil ako vyšetrovateľ žiarskej polície. V teréne sa stretával s kriminalistickými technikmi a ich práca ho zaujala. Fascinoval ho spôsob, akým sa vciťujú do mysle páchateľa a snažia sa zistiť, ako k zločinu došlo. Pred štyrmi rokmi využil možnosť zmeniť pracovisko a stal sa jedným z nich. „Ako detektív som vypočúval svedkov a zhromažďoval informácie, ako technik síce tiež prichádzam do kontaktu s ľuďmi, no moja komunikácia s nimi je minimálna. Sústredím sa na zaisťovanie stôp, ktoré na mieste činu zanechal páchateľ,“ začína rozprávať František. Pri vlámačkách skúma napríklad to, aký nástroj zlodej použil, aby sa dostal dovnútra budovy. Inokedy zbiera biologické vzorky, ktoré neskôr môžu usvedčiť vinníka. Každé miesto činu je špecifické a je na technikovi, ako nájdené stopy vyhodnotí. „Jednoducho predpokladám, že niektoré so spáchaným činom súvisia skôr ako iné,“ upresňuje.
Privolali ho k mŕtvemu priateľovi
Zaťažkávacou skúškou bola prvá vražda, ku ktorej bol privolaný. Dodnes je výrazne vpísaná v jeho spomienkach. „Keď uvidíte mŕtveho človeka, prirodzenou reakciou je šok. Ani po desiatkach prípadov sa proti tomu nestanete imúnnym. Emóciám sa nevyhnete, ani keď ste profesionál. Po pár minútach ich však vystrieda pocit zodpovednosti. Aj vtedy som si povedal, že musím nazbierať, čo najviac stôp a neurobiť žiadnu chybu,“ pokračuje v rozprávaní.
Medzi najnepríjemnejšie chvíle jeho kariéry patril deň, keď zistil, že samovrah, ku ktorému vyrazil spoločne s vyšetrovateľmi, je jeden z jeho priateľov. „Bolo to zvláštne, pozerať sa naňho a rozprávať sa s jeho rodinou. Poznal som ich. Je to ale moja práca,“ podotkne na margo situácie, ku akej nedochádza každý deň.
Sú „poslednou štáciou“
Potvrdzuje, že jeho zamestnanie si vyžaduje silnú psychiku a odolnosť. Chodieva k závažnejším trestným činom, väčšinou násilného charakteru. „Vlámačky, lúpežné prepadnutia, znásilnenia, sexuálne zneužívanie a samozrejme vraždy,“ zakončí vymenúvanie najhoršou možnou alternatívou. Pamätá si prípad, keď na snehu našli ležať matku s dieťaťom. Najskôr zabila jeho a potom seba. Fotografoval ich telá. Aj to je súčasť dokumentovania prípadu.
Len pred pár dňami spracúval videozáznam z vypočúvania sexuálne zneužívaného dieťaťa. „Sú to silné, vypäté okamihy. Nie každý je na túto prácu vhodný typ,“ konštatuje.
Na miesto vraždy sa počas služby často dostanú aj začína-
júci policajti. „Niektorí kolegovia, najmä ženy, radšej ostanú stáť v úzadí a na mŕtvolu sa ani nepozrú. Technici a súdny lekár sú, žiaľ, „posledná štácia“, takže sa tomu nevyhnú,“ povie zamyslene. Nepríjemnou súčasťou jeho pracovnej rutiny je aj mŕtvolný zápach. Pre takéto prípady „fasujú“ špeciálnu aromatizovanú látku, ktorú rozprášia do vzduchu na mieste nálezu. „No veľmi to nepomáha,“ pokrúti hlavou a dá nám ovoňať prípravok s vôňou borovice.
Svedkovia zlyhávajú pri detailoch
Policajti sú občas nútení prenikať i do súkromia ľudí. Vtedy je podľa jeho slov dôležité zachovať si neutrálny postoj. „Pri stretnutí s poškodenými alebo pozostalými je nutné vyhnúť sa rôznym emocionálnym reakciám. Nemôže nás len tak niečo nahnevať. Ľudia sa v krízových situáciách správajú rôzne. Niektorí polícii dávajú najavo svoju nedôveru, iní sa na nás spoliehajú. My sme tí, ktorí si musia zachovať triezvosť, aj keď je to náročné,“ vysvetľuje.
Pri tvorbe identikitov mu pomáha jeho trpezlivosť. Svedkovia ku nim prichádzajú presvedčení, že páchateľa vedia opísať. „Keď však príde na detaily, prestávajú si byť istí. Zlyhávajú väčšinou pri nosoch a ústach. Takmer všetci si pamätajú farbu očí, program, ktorý používame je ale čiernobiely,“ usmieva sa František.
Na televíznych kriminálkach sa dobre zabáva
Niekedy si v televízii pozrie kriminálku, v ktorej sú hlavnými hrdinami práve technici a súdni lekári. Závidí im materiálne vybavenie, o niektorých z ich pokrokových metód však pochybuje.
„Minule som sa skoro rozplakal od smiechu, keď zobrali z porézneho kameňa nádherný a dokonalý odtlačok prstu. Pri tomto materiáli je to totiž nemožné,“ vyvracia divákom ich predstavy o úžasných kriminalistických tímoch.
Od náročného zamestnania sa tridsaťsedemročný policajt odreagúva umeleckým fotografovaním. „Námety sú však celkom iné ako tie v práci,“ podotkol na záver.
IVA ZIGOVÁ
