Čo majú spoločné mená Gustáv Lupták, Emil Šándor, Ernest Bystričan, Ján Danko, Vojtech Nárožný, Karol Navara, Ján Štepo, Michal Bíro, Ján Baranec, Jaroslav Jonata, František Plach, Josef Geryk, Marián Packo, Miroslav Molnári, Peter Nemec, František Jarúška, Andrej Bombiak, Patrik Brezina, Jaroslav Gramblička? Mnohým, najmä tej mladšej generácii, možno tieto mená príliš veľa nehovoria, ale všetko to boli, resp. aj sú výborní brankári, ktorí kratšie, alebo dlhšie obliekali futbalový dres Svätého Kríža a aj Žiaru nad Hronom v priebehu jeho blížiaceho sa 80 - ročného jubilea (2009). Najprv to bol odjakživa kompletný čierny dres, v poslednom čase je to už rôznorodé, ale svojimi výkonmi vždy vedeli potešiť dušu a oko diváka, i keď aj niekedy vyvolať búrlivú diskusiu: „Dalo sa to chytiť, alebo nie ?“
Na Slovensku však v súčasnosti výrazne absentuje typ brankárov kvalít Reimanna, Stachu, Schroiffa, Švajlena, Vencela st., ale i iných, z rokov sedemdesiatich. Nakoniec o tento post je nateraz núdza i v našom žiarskom regióne. Skúsme sa zamyslieť akí sú dnešní brankári? Vo futbalovom družstve je povinnosťou jedných góly dávať, iných im zabraňovať. A brankári sú poslednou inštanciou, ktorá stojí pred hráčom v jeho snahe dosiahnuť gól. Veľa závisí od šťastia, ale v prvom rade od umenia brankára. Futbalová hra je založená aj na chybách. Ak ich urobia hráči v poli, vždy sa dajú ešte ďalším spoluhráčom napraviť. Ale chyba brankára? Obyčajne končí gólom! Aj z tohoto pohľadu je zrejmé, aký je post brankára dôležitý a najmä psychicky veľmi náročný. V samotnej hre brankára sa, ale s prihliadnutím na v poslednom období urobené zmeny vo futbalových pravidlách, veľa zmenilo.
Dnes sú požiadavky na tento post oveľa náročnejšie ako v minulosti. Predtým brankár loptu viac chytal, teraz s novými loptami, ktoré majú neraz nevyspytateľný let, sa viac vyráža. Predtým bol brankár viac zamestnaný či už strelami, alebo chytaním centrovaných lôpt. Teraz hrá viac nohou a neraz plní funkciu libera. Aké je dôležité, aby brankár vedel dobre hrať aj nohou sme sa mohli v poslednom čase presvedčiť aj pri niekoľkých televíznych prenosoch z futbalu. Tak napr. brankár Liverpoolu Reina v zápase 13. kola Premiership s Fulhamom, odkopom od brány asistoval pri prvom góle svojho mužstva, na druhej strane nepodarený odkop slovanistického brankára Muchu v zápase s Artmediou bol potrestaný bezprostredne gólom v jeho sieti.
Mnohí považujú porovnávanie futbalu v inom čase a inom priestore za vôbec neprijateľné, vraj porovnávanie s neporovnateľným.
Aj z tohoto pohľadu sa zamýšľame nad týmto určite jedným z najdôležitejších postov vo futbalovom družstve aj nazeraním trochu do minulosti. Hra nohou brankára je už úplnou samozrejmosťou, nebezpečnejšie sú štandartné situácie, ktoré jednotlivé družstvá viac nacvičujú, brankár musí byť takticky dokonalejší. Na druhej strane sa podstatne skvalitnila brankárska výstroj, nehrá sa už na škvárových ihriskách, ktorých povrch nejedného brankára poznačil až do smrti. V minulosti si brankár mohol dovoliť aj nejakú tú „parádu“, dnes je už všetko podriadené účelnosti.
Krátkym prierezom sa pokúsime pripomenúť aspoň niektorých brankárov, ktorí stáli medzi žrďami v dresoch Svätého Kríža na Hronom, ako aj Žiaru nad Hronom. Určite nestorom je Gustáv Lupták (1932 – 32), ktorý okrem Svätého Kríža nad Hronom obliekal dres B. Štiavnice, ŠK Židenice, ale najmä ŠK Bratislava (1940) a potom Kablo Bratislava. Emil Šándor (1946 –53), zavalitý a pevný postavou, čo bolo v tom čase prvoradé. Vynikal dôrazom v osobných súbojoch. Ernest Bystričan st. (1953 – 66), postavou síce menší, ale s vynikajúcim postrehom, ktorý získal v boxerskom ringu, kde bol juniorskym reprezentantom Slovenska. Bol jedným z prvých, ktorý začal používať rukavice, ktoré v tom čase boli len klasické zváračské, zmäkčené olejom. Ján Danko (1960 – 61), jeden z najlepších slovenských brankárov prišiel do Žiaru z ligovej Žiliny na záver svojej brankárskej kariéry. Ján Štepo (1961 – 1973), brankársky samorast s veľkým talentom, ktorý už v tom čase spĺňal kritériá moderného súčasného brankára, najmä v hre nohou. Michal Bíro (1969 – 1973), do Žiaru prišiel v časoch postupov do divízie a I. SNL z Trnávky pri Bratislave, bol výborný pri vybiehaní a poriadne agresívny v osobných súbojoch. Ján Baranec (1974 – 75), robustný postavou a výborný pri centrovaných loptách. Zo Žiaru odišiel do prvoligových VSS Košice. František Plach a Josef Geryk (1975 – 79), prišli do Žiaru pomôcť mužstvu v závere jeho účinkovania v I. SNL po prvoligových skúsenostiach v Žiline, resp.v Trnave. František Jarúška (1992 – 99), odchovanec handlovského futbalu pôsobil v Žiari v čase jeho najväčšej futbalovej krízy a stal sa azda jedinou skutočnou oporou v tom čase slabšieho mužstva. Andrej Bombiak (1999 – 02), dorastenecký reprezentant Slovenska a do Žiaru prišiel z Ružomberka. Bol oporou či už v III., alebo v II. lige. Jeho ambície boli však pomerne vysoké i keď nevyvážené mentálne. Patrik Brezina (2004 – 05), odchovanec nitrianskej futbalovej liahne, jeden z najlepších brankárov, ktorí v poslednom čase v Žiari pôsobili, v súčasnosti účinkuje v Zlatých Moravciach. Jaroslav Gramblička (2006 - ), súčasný brankár žiarskeho druholigového tímu je skutočnou oporou. Jeho výkony sú v priebehu celej sezóny vysoko štandartné. Veríme, že to bude v Žiari i naďalej. Z vlastnej futbalovej liahne žiarskeho futbalu v poslednom období upútal Vladimír Číž, ktorý skúsil chytať aj v Anglicku (v súčasnosti je v Žarnovici), Vladimír Gašpír, opora treťoligovej Dolnej Ždane a v minulom ročníku II. dorasteneckej ligy bol veľkou oporou staršieho dorastu. Jakub Rapčan, ktorý má určite pred sebou svetlú brankársku budúcnosť (v súčasnosti pôsobí v doraste Slovana Bratislava). Veríme, že v Žiari nad Hronom, už aj s prihliadnutím na špecializovaný tréning brankárov, ktorý je zavedený v klube v celoročnom tréningovom cykle, prinesie dobré výsledky vo výchove ďalších výborných brankárov z vlastnej mládežníckej základne.
Zvyčajne sa taký zápas, v ktorom brankári málo zasahujú, alebo takmer vôbec, hodnotí ako veľmi slabý. Aktivita brankárov bola vždy a aj bude hodnotiacim kritériom kvality zápasu. V krátkosti sme prešli prierezom brankárov – hráčov, ktorí obliekali zvyčajne dres s číslom 1. Viacerí boli v mužstvách skutočne jedničkou.
MILAN BARNIAK
