Štvrtok, 24. október, 2019 | Meniny má Kvetoslava

Majstrovstvu vo výrobe mečov predchádza dlhá a náročná cesta

Juraj Kubinec pochádza z rodiny výrobcov fujár. Na tejto tradícii však nikdy nelipol. Ako chlapca ho fascinovali bojové umenia. Dnes vo svojej dielni na samote vo Svätom Antone vyrába japonské meče.

Podľa jeho slov bol pred rokmi ako väčšina chlapcov. V televízii sledoval každý film z prostredia ázijských bojových umení a sám cvičil karate. Na strednej škole študoval spracúvanie kovov, no nevie presne označiť moment, keď sa pre netradičné hobby, ktoré ho dnes živí, rozhodol. „Pokúšal som sa vyrábať rôzne bojové pomôcky pre svojich priateľov, či pre seba. Čítal som knihy, pozeral filmy. Nadchol som sa pre Japonsko a pre fenomén samurajstva,“ začína rozprávať. Neskôr, po absolvovaní vojny, sa zamestnal ako strážnik v súkromnej firme. Počas dvadsaťštyrihodinových služieb bolo veľa času na premýšľanie. Popritom si v malej vyhni zdokonaľoval svoje kováčske umenie. Z jeho rúk vychádzali menej či viac podarené kusy a on pochopil, že je iba na začiatku. Už vtedy však vedel, že našiel čosi, čomu sa chce venovať intenzívne. V roku 1996 opustil svoje zamestnanie a začal japonské meče vyrábať profesionálne. „Teda aspoň som si myslel, že som profík,“ smeje sa. Ako sám priznal, je pomerne tvrdohlavý, možno aj preto pri svojom remesle zotrval. Predsavzal si, že meče, ktoré vychádzajú z jeho dielne sa musia čo najviac podobať pôvodným vzorom. Podmienkou bolo učiť sa tradičné techniky od majstra.

Článok pokračuje pod video reklamou

Cesta na východ
Juraj sa dostal na konzultáciu k učiteľovi brúsenia z Čiech. Hasuhana Senseiovi, ktorý roky študoval a pracoval priamo v Japonsku. Juraj sa stal jeho osobným žiakom. Bol to on, kto mu sprostredkoval pobyt v japonskej Kodame severne od Tokya u známeho výrobcu čepelí Naohira Senseia. „V tom čase to nebolo také jednoduché. Potreboval som víza a majster, u ktorého som sa mal učiť, musel pred mojím príchodom vybaviť viacero úradných formalít. Neprijímal ma len na štúdium, ale aj do svojho domu, ako je v Japonsku zvykom. Finančne mi pomohli priatelia,“ vysvetľuje okolnosti, za akých odišiel. Keď sa dostal na miesto, uvedomil si, že už nemôže cúvnuť. „No bolo to náročné na psychiku. V jeden deň mi učiteľ ukázal, ako sa ryje žliabok do čepele a druhý som to už musel robiť sám. Je to obrovská zodpovednosť. Žiaci to roky kazia, kým získajú tú správnu techniku. Chyby sa však dajú tolerovať, len kým sú opraviteľné,“ hovorí o náročných začiatkoch.

Sú to moderní ľudia
Ľudia za výrobou samurajských mečov často hľadajú mýty a legendy, ktoré tejto činnosti dodávajú zvláštne čaro. Juraj to považuje skôr za postoj Európanov, ktorým chýbajú informácie. „Japonskí profesionálni kováči, ktorí sa tomu venujú desiatky rokov, sú zvyčajne veľmi moderní ľudia. Na spoločné stretnutia jazdia v autách, oblečení v oblekoch. Na druhej strane, každá práca má aj svoje duchovné pozadie. Učiteľa som viackrát videl, ako sa pred kalením ocele pomodlil. Mal na to vyhradenú šintoistickú svätyňku. Robil to však v tichosti a súkromí,“ spomína. Vo väčších dielňach niekoľkokrát do roka organizujú ukážky pre verejnosť. Vtedy sa zvyčajne majstri obliekajú do tradičného odevu, aby sprítomnili duchovno a rituály historického remesla divákom.

Učiť iných si zatiaľ netrúfa
Juraj hodnotí desaťmesačný pobyt v Japonsku ako základ pre svoje ďalšie pôsobenie. „Tá krajina ma oslovila. Príroda, atmosféra, ale aj niektoré typické vlastnosti domácich,“ vymenúva.
Priznáva, že na absorbovanie vedomostí je potrebná zmena osobnosti. Keby nebojoval so svojou tvrdohlavosťou, možno by viac vnímal niektoré detaily pri výrobe. Keď bol Juraj zúfalý a žiadal o radu, jeho český učiteľ Hasuhana mu povedal iba „Zmeň sa a pomôže ti to.“ Odvtedy už uplynulo veľa času a Juraj na sebe stále pracuje.
„Raz za mnou prišiel chlapec, aby som ho zasvätil do tajov remesla, no odmietol som ho. Uvedomujem si totiž, že sám mám pred sebou ešte dlhú cestu. Človeku trvá desiatky rokov, kým sa stane majstrom,“ podotkol. Japonsko mu teda ukázalo aj spôsob, ako byť pokorným.

Pre niektorých
je meč splneným snom
Cena japonského meča je vysoká. Dať zaň desiatky tisíc si môžu dovoliť dobre zarábajúci ľudia, alebo tí, ktorí pre splnenie svojej túžby niečo obetujú. Niektorí si na meč sporia roky. „Klienti sú rôzni, každý z nich má konkrétne požiadavky, ktoré sa snažím splniť. Pre všetkých je však meč symbolom. Pre jedného znamená moc, ďalší si ho spája s ideálmi samurajov,“ charakterizuje ľudí, ktorí za ním prichádzajú, aby si splnili svoj sen. Meč sa ako zbraň nepoužíva už ani v Japonsku. Jeho vlastníctvo ale vypovedá o postavení človeka. Je známe, že veľmi dobrými zákazníkmi sú napríklad členovia jakuzy.

Priateľke vyrába dýku
Jurajova partnerka Saša sa často stretáva s prekvapenými pohľadmi, keď sa jej známi dozvedia, čím si Juraj zarába na živobytie. Neraz ju „zasypávajú“ zvedavými otázkami. Ona sama si už zvykla, že Juraj je zádumčivý a v dielni trávi hodiny bez toho, aby potreboval kontakt s okolím. „Raz sa mi stalo, že prešiel popri mne s mečom v ruke a vôbec si ma nevšimol. Bol úplne sústredený na čepeľ, ktorú vytvoril,“ krúti hlavou. V súčasnosti pre ňu Juraj vyrába dýku určenú na obranu. Cestou z ich domčeka na samote vo Svätom Antone na zastávku autobusu ju nedávno vystrašil diviak. Odvtedy sa trochu bojí. Dýka by jej mala pomôcť zbaviť sa strachu. „Zatiaľ ale pracujem len na návrhu,“ upresnil s úsmevom Juraj v závere rozhovoru.


IVA ZIGOVÁ

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Komerčné priestory v Jarabinkách: Istí zákazníci = isté tržby
  2. Eva Kováčová: Motivácia vzdelávať sa je spojená s nádejou
  3. Unikát medzi značkami. CUPRA
  4. Zabudni na prvoplánové kostýmy. Tu sa budeš skutočne báť
  5. Rehabilitačná lekárka radí: Aj sedieť treba vedieť.
  6. Ako jazdí VW T-Roc s výkonom 300 koní?
  7. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  8. V prvom roku fixný výnos až do 8,5 % ročne
  9. Deti jedia málo ovocia a zeleniny. Multivitamíny ich nenahradia
  10. Pitný režim je dôležitý. Čo robiť, ak nám čistá voda nechutí?
  1. Eva Kováčová: Motivácia vzdelávať sa je spojená s nádejou
  2. Grafickí dizajnéri ukázali, ako možno zmeniť charakter miesta
  3. Komerčné priestory v Jarabinkách: Istí zákazníci = isté tržby
  4. Zabudni na prvoplánové kostýmy. Tu sa budeš skutočne báť
  5. Rehabilitačná lekárka radí: Aj sedieť treba vedieť.
  6. Zdravotné stoličky Adaptic sú v predaji tiež na Slovensku
  7. IT je dokonalá ukážka slovenskej kreativity. Tretia časť
  8. Ako jazdí VW T-Roc s výkonom 300 koní?
  9. V prvom roku fixný výnos až do 8,5 % ročne
  10. Pitný režim je dôležitý. Čo robiť, ak nám čistá voda nechutí?
  1. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo 18 431
  2. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti) 13 495
  3. Karibik: Dokonalý oddych v špičkových hoteloch 10 207
  4. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov 9 493
  5. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie 8 346
  6. Prečo Lukáš chodí po tridsiatke ešte stále na strednú školu 6 118
  7. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 4 600
  8. Deti jedia málo ovocia a zeleniny. Multivitamíny ich nenahradia 4 577
  9. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 4 557
  10. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky 4 540

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Pre študentov pripravili edukačné divadlo o extrémizme

Ansámbel nepravidelného divadla pripravil v rámci Mesta kultúry Banská Štiavnica 2019 interaktívne a edukačné divadlo pre stredoškolákov.

Ilustračné foto

Aká je budúcnosť dopravy v Banskobystrickom kraji? Diskutujeme v Grand hoteli Vígľaš

Diskusia nadväzuje na zvolenské fórum MY S VAMI zo septembra 2017.

Diskusné fórum prebieha v Grand hoteli Vígľaš

Lampiónovým sprievodom oslávia sviatok strašidiel

Návštevníkov čakajú aj rôzne sprievodné podujatia.

Ilustračná foto.

Čo robiť, ak zomrie niekto blízky

Ak nám zomrie blízky človek, je pochopiteľné, že smútime. No nevyhneme sa ani množstvu praktických povinností – od vybavenia, pohrebu cez vyriešenie rôznych záväzkov, ktoré mal zomrelý voči iným inštitúciám až po riešenie pozostalosti. Pomôže vám náš manuál v aktuálnom vydaní týždenníkov MY.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Policajti skonfiškovali v okolí Terchovej motorky a štvorkolky

V boji s jazdcami majú strážcovia prírody už slušné kompetencie.

V Hurbanove chytili šoférku s 3,52 promile

Vodič v Imeli nafúkal 3,15 promile. Ďalší opitý šofér skončil v Kolte v potoku.

Vlkolínec má konečne reštauráciu. Lákať chce na tradičnú kuchyňu

Vlkolínec navštívia ročne desiatky tisíc turistov z celého sveta, láka ich štatút Unesco. Vo Vlkolínci však chýbala reštaurácia.

Aktualizované o vyjadrenie ZSSK

Nastúpili a hneď vystúpili. Aj takto vyzerá cestovanie po železnici

Obedný vlak z Bystrice do Zvolena sa nedokázal pohnúť. Cestujúci márne čakali na nejakú informáciu.

Už ste čítali?