Jeho meno je určite známe najmä u športovej verejnosti zameranej na hru spod deravého koša. Tento Žiarčan začínal s basketbalom už v štvrtej triede na základnej škole. Na strednú išiel do Handlovej a prestúpil do tamojšieho basketbalového klubu, s ktorým hral tri roky v prvej slovenskej lige a okúsil aj mužskú súťaž. V štvrtom ročníku sa vrátil späť do Žiaru nad Hronom. Nasledovala vojna v Liptovskom Mikuláši, kde hral za Duklu. Po vojne bojoval dva roky so žiarskym tímom o postup do federálnej ligy. No neúspešne a po niektorých, hlavne generačných problémoch, sa družstvo rozpadlo. Po roku 1990 odišiel do Trenčína, s ktorým hral vo federálnej extralige. Nasledovalo dvojročné posôbenie v Nitre a svoju hráčsku kariéru ukončil v Banskej Bystrici. Už vtedy sa snažil organizovať žiarsky basketbal, ktorý prakticky neexistoval. Či to boli muži alebo mládež. Podarilo sa mu rozbehnúť športové triedy. Pokušal sa založiť krajské družstvo a postaviť kostru nového tímu. To sa mu aj podarilo a žiarski basketbalisti hrali v prvej lige s jasným cieľom, ktorým bol postup do extraligy. No tento zámer im vždy smoliarky ušiel pomedzi prsty. V prvom roku im bol osudný horší pomer zápasov s Lučencom a v druhom s Komárnom, kedže mali o jednu prehru viac ako tento tím.
V ročníku 2007/08 založil družstvo Pegos Stars, v ktorom pôsobí ako hrajúci tréner.
Čo vás viedlo k vytvoreniu
basketbalového tímu?
- Už dlhodobejšie som nad tým uvažoval, nakoľko poznám viacero hráčov, ktorí sme spolu hrávali v prvých ligách, či už federálnych alebo slovenských. Ale neboli sme zorganizovaní. V Žiari nad Hronom je raritou, že všetky okolité mestá ako Handlová, Prievidza, Banská Bystrica majú svoje mestké ligy, akurát Žiar, v ktorom je veľa dobrých hráčov, nie. Tak som sa rozhodol, že postavíme družstvo, ktoré prihlásime do krajskej súťaže. No narazil som na jeden problém. Veľa hráčov bolo zranených alebo mali iné pracovné záujmy a tak sa mi podarilo získať len piatich Žiarčanov. Dvaja z nich boli moji spolužiaci. Napríklad Paľo Miškovič, ktorého poznám už od základnej školy. A tiež Peťo Dorazil, ktorý je tiež môj ročník. Z mladších som stiahol Osvalda a Vívodu. Ostatní sú hráči alebo kamaráti, s ktorími som sa stretol vo federálnych ligách a boli ešte ochotní hrať. Chceli sme teda opäť nadviazať na basketbalovú tradíciu v našom meste. Zo začiatku som nevedel, že sa do súťaže prihlási aj druhý mestký tím. A viac-menej som s týmto klubom nekomunikoval. Vedel som, že náš tím bude poskladaný hlavne zo starších hráčov a ako som predpokladal, MŠK sa prihlásil do súťaže s mladším družstovm založenom na vlastných odchovancoch. Nechcel som to miešať. Išlo mi hlavne o to, hrať menej zápasov a nejakým spôsobom sa stretávať.
Hráči, ktorých máte teraz v tíme sú Žiarčania?
- Je to tak pol na pol. Tí, ktorí nie sú zo Žiaru sú väčšinou Bystričania. Teda, žijú v Bystrici, ale pochádzajú z Prievidze, Zvolena, teda blízke okolie.
Bolo ťažké poskladať
tento tím?
- Najväčším problémom bolo sa zladiť. My hráme pre radosť, aby sme sa nezranili a snažíme sa absolvovať aspoň jeden, dva tréningy týždenne. Pretože zápas vyzerá veľmi zle, keď hráte proti zorganizovanému tímu, ako napríklad MŠK, ktorý trénuje viackrát do týždňa. V tomto bol najväčší problém. Všetci, ktorých som oslovil sľúbili, že pôjdu hrať aspoň pár stretnutí v sezóne. Ale nikto nechcel absolvovať viac ako desať zápasov. Na začiatku nás bolo asi tridsať, no keď sa blížila súťaž a mali sme sa stretnúť na tréningu, tak zostalo dvanásť - trinásť hráčov. V dnešnej dobe je naozaj problém dať dokopy starších hráčov, ktorí nie sú organizovaní.
Aké sú ambície vášho klubu?
- Ak by sa nám budúci rok podarilo dať dokopy aj mladších hráčov, tak by sme chceli samozrejme postúpiť do prvej ligy. Bol by som rád, keby bolo v tíme čo najviac Žiarčanov. A hlavne umožniť hráčom, ktorí boli z rôznych dôvodov povyraďovaní z ich družstiev, aby mohli hrať basketbal na vyššej úrovni. Pretože v krajskej súťaži odohráte osem zápasov v sezóne a to je naozaj málo. Prvá liga je už niečo iné. Odohráte približne tridsať stretnutí.
V Žiari sú teraz dva basketbalové tímy. Dokonca ste nedávno nastúpili proti sebe. Cítite vzájomnú rivalitu?
- Ani nie. Ja som typ hráča, ktorý rád víťazí a do každého zápasu nastupujem s cieľom vyhrať. A keď zbadám, či už v športovom alebo životnom súboji, že súper je lepší, musím sa skloniť a uznať, že je to tak. Rovnaké to bolo aj v zápase s MŠK. Pekné bolo, že sme súpera do polčasu potrápili, ale potom sa ukázalo, že Žiar má mladých, ambicióznych hráčov, ktorí nás predčili vo všetkých smeroch.
Po dlhšom čase sa v Žiari nad Hronom hrá opäť basketbal v mužskej kategórii. Dokonca má v krajskej súťaži hneď dvoch zástupcov. Cieľom oboch je postup do prvej ligy. Súťaž majú zatiaľ lepšie rozbehnutí hráči z MŠK, ale vzhľadom k ambíciám tímu Pegos Stars je dosť možné, že v nasledujúcich rokoch budeme mať v prvej lige hneď dvojnásobné zastúpenie reprezentantov mesta Žiar nad Hronom.
MARCEL POBEŽKA
