V roku 1908 bolo bralo pomenované po profesorovi Banskej akadémie v Banskej Štiavnici Jozefovi Szabóovi - Szabóova skala. Prírodná rezervácia má plochu 11,89 hektárov. Bralo vzniklo pred viac ako dvomi miliónmi rokov, v druhej etape sopečnej činnosti. Zo zeme vtedy vytekala pomerne hustá hornina. Vytvárala veľké kopy, široké, dlhé telesá a prúdy. Tie sú obyčajne nahromadené v blízkosti kráterov. Ryolit, ktorý v tomto prípade sopka vychrlila, je svojím zložením podobný žule. No kryštalizačné pomery chceli, aby vznikol práve tento materiál. Je zaujímavé, že hoci sú ryolity najrôznejšej farby, tento, ktorý dostal pomenovanie „hlinický“, je krásne ružový. Z hľadiska kryštalizácie sopečnej lávy vynikol zaujímavý jav. Na miestach, kde sa láva dostala na horniny, ktoré obsadzovali vodu a došlo k prudkému ochladeniu, vzniklo takzvané vulkanické sklo, alebo obsidián - materiál so sklovitým lomom podobný opálu. O niekoľko sto metrov ďalej vzniklo takto ložisko perlitu.
V pôvodnej rezervácii sa usídlilo 34 druhov chránených živočíchov, vtákov, motýľov, plazov a ďalších druhov.
Možno si kladieme otázku, aký zmysel malo chrániť 60 metrov vysoké bralo. Myslím, že ním je skutočnosť, že tu máme storočnú prírodnú rezerváciu. Je to vlastne starožitnosť – pamiatka na vývoj našej Zeme. Dá sa predpokladať, že keby nebola chránená zákonom, už dávno by to bol len opustený kameňolom.
RICHARD KAFKA