K netradičnému hobby ho priviedol jeho dedo, ktorý slúžil v armáde ako pilot. Príbehy a zážitky, ktoré mu v detstve rozprával, ho očarili. Zaujímalo ho všetko, čo s lietaním a lietadlami súviselo. Do aeroklubu sa dostal ako pätnásťročný. Už keď sedel v kokpite prvýkrát, vedel, že pocitov, ktoré pri tom zažíva, sa nechce vzdať. Ako väčšina malých chlapcov túžil byť najskôr kozmonautom a potom stíhacím pilotom. „Mal som však problémy s očami a lietanie mi zakazovali aj rodičia,“ spomína. V dvadsiatke, počas štúdia medicíny, začal v Martine lietať na vetroňoch. Neskôr pôsobil v Bojniciach a pravidelne dochádzal na letisko v Prievidzi. „Pokračoval som tam vo výcviku na športových motorových lietadlách a prievidzskému aeroklubu som ostal verný dodnes,“ podotkne.
Život je o pocitoch
Prácu, vzťahy, ale aj koníčky vníma Ján cez prizmu svojej životnej filozofie. Lietanie je preňho droga, ktorú si nedokáže odoprieť. Napriek tomu, že viacero jeho priateľov prišlo o život práve pri leteckých nešťastiach, nechcel nikdy skončiť. „Život je o pocitoch a tie, ktoré sú spojené s lietaním, sú veľmi príjemné. Vizuálne vnemy, ktoré človek zažíva, keď sa na svet pozerá z vtáčej perspektívy, sú fascinujúce. Príroda podo mnou, oblaky, mestá...,“ vymenúva.
Ján lieta po celej Európe, no zúčastnil sa aj súťaží v Amerike či Austrálii. Sedieť v kokpite a mať pod kontrolou stroj, ktorý sa vďaka prekonaniu fyzikálnych zákonov vznáša vzduchom, je podľa neho oslobodzujúce. „Je to pre mňa oddych od práce chirurga, ktorá je náročná a zaťažujúca,“ vysvetľuje.
Nie je hazardér
Ľudia v jeho okolí sa na jeho koníček pozerajú rôzne. Niektorí by to chceli vyskúšať, iní ho považujú za „nebezpečný a drahý špás“. Ján pripúšťa isté riziko, no to je podľa jeho názoru prirodzené. „Priťahuje ma dobrodružný aspekt lietania, nie som ale žiadny šialenec. Zodpovednosť a schopnosť reagovať v nepredvídateľných situáciách sú predpokladmi, ktoré musí dobrý pilot spĺňať,“ zdôrazňuje.
Adrenalín, slovo, ktoré sa dnes skloňuje v súvislosti s činnosťami, a športmi s prívlastkom extrémne. Aký význam má toto slovíčko pre Jána? „Pre mňa je adrenalín prísť do operačky a cítiť zodpovednosť za zdravie a život pacienta. Som vedúci tímu a ťažoba rozhodovania leží na mojich pleciach. Je nutné vedieť, čo robiť, ak sa stane niečo neočakávané. Ja som ten, ktorý musí v takýchto situáciách rýchlo a správne reagovať. V podstate sa to veľmi podobá lietaniu. Ak sa stane lietadlo neovládateľným, musím zachovať pokoj, rozmýšľať a konať racionálne. Tak, aby som neohrozil ostatných pasažierov,“ hľadá Ján paralely medzi prácou lekára a pilota.
Je dieťaťom šťasteny
Pred rokmi sa aktívne venoval paraglidingu. Kĺzať sa po svahu a oddávať sa vzdušným prúdom bol ďalší zo spôsobov, ako obohatiť život o nové emócie. Pri jednom z pokusov, ho však prekvapili poryvy vetra, jeho padák sa zbalil a on spadol na zem. „Vôbec sa mi pred očami nepremietol celý život, ako o tom hovoria vo filmoch. Za tých pár sekúnd som si uvedomil len jedno. Je koniec. Zomriem a nič viac,“ snaží sa charakterizovať svoje vtedajšie pocity. Šťastie mu ale prialo a on, akoby zázrakom, prežil. S vážnymi zraneniami chrbtice ležal rok pripútaný na lôžku. Ochrnula mu ruka a jeho budúcnosť chirurga bola ohrozená. „Vyzeralo to tak, že už nikdy nebudem operovať. No postupne som sa z toho dostal a k svojej profesii som sa vrátil. Som jednoducho dieťa šťasteny,“ usmieva sa.
Na motocykli do Nórska
Niektorí ľudia by možno v podobnej situácii prehodnotili svoje „nebezpečné“ záľuby. Ján sa ich však ani po tomto otrase nevzdal. Spôsob života, aký vedie, miluje. Lietanie, cestovanie, spoznávanie nových miest, priateľov a jeho práca. „Podmienkou je ale finančná a duchovná nezávislosť,“ hovorí. Vzhľadom k svojej práci na súkromnej klinike, sa nemôže zbaliť zo dňa na deň a len tak odísť. No keď má v hlave nejaký zámer, snaží sa ho uskutočniť. „Nedávno som s niekoľkými priateľmi absolvoval cestu do Nórska. Posadili sme sa na naše chopre a vychutnávali si pomalú jazdu cez niekoľko štátov,“ vracia sa k zážitku. „Spoznávali sme krásy nórskej prírody. Fjordy, vodopády a vysoké snehové múry popri cestách, napriek tomu, že bolo leto,“ opisuje.
Ján sa považuje za veľmi aktívneho človeka a pripúšťa, že nie každý s ním dokáže držať krok. Bol trikrát ženatý a má štyri deti. Všetky už lietanie vyskúšali, no žiadne z nich zatiaľ neprejavilo záujem ísť v otcových stopách. „Syn sa venuje freestylovému lyžovaniu. Zrejme po mne zdedil dobrodružnú povahu,“ ukončí s úsmevom svoje rozprávanie.
IVA ZIGOVÁ
