Dlhší čas o ňom nebolo počuť. Nedávno sa však v médiách objavila informácia, že má boreliózu. „Niekedy mám deň, keď ma bolia kĺby a ráno sa mi ťažko vstáva. Liečim sa, ešte musím absolvovať nejaké vyšetrenia. Ale inak sa cítim v pohode. Štádium môjho ochorenia je liečiteľné antibiotikami,“ hovorí Ivan o svojich zdravotných problémoch. Našťastie, neobmedzujú ho v jeho pracovnom nasadení a zabehnutom životnom štýle.
Môže si tu spokojne žiť
„Momentálne pripravujem nový album. Produkuje ho Maťo Huba, gitarista z mojej kapely. V Kremnici mám skúšobňu a v Žiari štúdio. V podstate všetko, čo potrebujem, je po ruke. Takto mi to vyhovuje a môžem si tu spokojne žiť,“ pokračuje. V demoverzii je už celý album hotový. „To znamená, že naša predstava, ako bude vyzerať, je jasná. Pesničky sú urobené, máme z čoho vyberať. Zostáva už len finálna nahrávka v profesionálnom štúdiu,“ vysvetľuje. Do predaja by sa mal dostať v marci budúceho roka.
„Sme kapela, ktorá chce hrať na festivaloch, robiť živé vystúpenia a koncerty. Nové CD bude úplne iné, rockovejšie, ako bolo to prvé. Melódia bude jasne čitateľná, v mnohých pasážach vyniknú hudobné nástroje,“ hovorí. Pri tejto téme spomenie kuriózny zážitok. „Toto leto, keď sme boli na jednom z festivalov, mi hneď pri prvej pesničke vypadol text. Jednoducho som mal okno. Keď sa blížil úsek, v ktorom by som sa nevedel pohnúť, vypadol elektrický prúd. To ma zachránilo, aspoň sme sa mali na čo vyhovoriť,“ smeje sa.
Večierky nevyhľadáva
Kvôli pracovným povinnostiam cestuje raz za mesiac do Bratislavy. Od minulého septembra totiž pôsobí v divadle Nová scéna. Obsadili ho do úlohy Aramisa v Troch mušketieroch. „Mesačne hrám v štyroch, piatich predstaveniach. Všetky zvyknem absolvovať počas jedného víkendu,“ podotkne. Medzi spevom a herectvom je, samozrejme, rozdiel. Ivan však tvrdí, že nemal problém vžiť sa do svojej postavy. „Stačilo zladiť spev s výrazom. Na to je režisér, skúšali sme dva mesiace. Myslím, že keby so mnou neboli spokojní, už by som tam nebol.“ Muzikál je podľa neho robený tak, aby naň chodili aj ľudia, ktorí divadlu veľmi nerozumejú. „Z predstavenia si určite každý niečo odnesie. Je v ňom pesnička na pesničke, obsahuje málo textových pasáží. A na to, že hrám prvýkrát, je pre mňa postava Aramisa ideálna.“ Napriek tomu, o ďalšej podobnej ponuke by vraj musel dobre popremýšľať. „Je to dobrá skúsenosť, baví ma to, ale... asi by toho na mňa bolo veľa. Mojou prioritou je koncertovanie s kapelou, tomu chcem venovať najviac času. Divadlo je pre mňa bokovka. Zabezpečuje mi stály mesačný príjem a stretávam tam príjemných ľudí. No keby som mal hrať každý tretí deň, asi by mi to prekážalo,“ priznáva. Bratislavské večierky nevyhľadáva. „Je tam kopec pretvárky. Ale nájdu sa aj kamaráti, s ktorými sa dá pokecať. Sú to ľudia, ako všetci ostatní...“ konštatuje.
City sú silné, s človekom robia veľa
Momentálne je Ivan bez priateľky. Naposledy mal vážnejší vzťah asi pred pol rokom. „Neriešim to, zatiaľ som spokojný. Myslím, že ak by som s nejakou chodil, mal by som s ňou tráviť každý deň. Pochybujem, že sa nájde dievča, ktorému by stačilo vidieť ma možno dvakrát za týždeň. Taký vzťah je o ničom. Ale človek nikdy nevie. Možno príde chvíľa, keď niekoho stretnem a všetko sa zmení. Veď city sú silné, s človekom robia veľa,“ povie otvorene. O obdivovateľky však núdzu nemá. Niekedy je to až nepríjemné. „Minule som bol na jednom finálovom prenose tretej SuperStar. Zdá sa mi, že sa to zmenilo na kinderstar. Sedel som v hľadisku, no nedalo sa tam vydržať. Okolo mňa boli samé dvanásť až štrnásťročné namaľované baby, ktoré od radosti nevedeli, čo majú robiť. Vydržal som do prvej reklamy.“
Malá sestra verí na Ježiška
Blížiace sa Vianoce nenechávajú ľahostajným ani Ivana. „Každý rok si ich vychutnávam v kruhu rodiny. Mám malú osemročnú sestru, ktorá ešte tak napoly verí na Ježiška. Kvôli nej všetko pekne pripravíme... Sviečky, prskavky, darčeky pod stromčekom, každý označený menovkou. Zazvoní zvonček, všetci nabehneme do izby a zaspievame si,“ opisuje domácu sviatočnú atmosféru. Najkrajšie Vianoce boli podľa neho tie, ktoré zažíval v detstve. Vtedy sa na všetko pozeral inak. „Teraz všetky tie obrady pretrpím hlavne kvôli sestre.“
Silvestrovať bude s kamarátmi, pravdepodobne bude niekde aj hrať. „A potom si trošku vypijeme,“ smeje sa. Novoročné predsavzatia si nedáva. „Keď chce človek niečo zmeniť, nepotrebuje na to Nový rok. Ja som napríklad z jedného dňa na druhý prestal fajčiť. Bez problémov som to zvládol. Naposledy som si zapálil pred dvomi rokmi,“ povie vážne. A čo sa alkoholu týka, tiež ho vraj veľa nevypije. Tvrdí, že povesť rebela má zrejme preto, ako sa správa k ľuďom. „Som náladový človek, to je jasné. Ak ma niekto zastihne naštvaného, nech radšej uteká preč.“
EVA ŠTENCLOVÁ
