Štedrý deň na austrálskej pláži

Inšpirovala ho Skippy
„Už od malička bola mojím snom Austrália, alebo Nový Zéland. Zásluhu mal na tom aj seriál Skippy, stepná kengura. Určite ho mnohí poznajú...,“ hovorí Vlado o dávnej túžbe spoznať nové krajiny. Do horúcej Austrálie ho priviedol záujem o cestovanie, geografiu, spoznávanie nových kultúr, ľudí a ich jazyka. Svoj cieľ sa mu podarilo splniť pred niekoľkými rokmi. „Vybral som sa tam na prelome rokov. Čiže v období, keď na južnej pologuli vládne leto. Myslel som si, že angličtinu ovládam dobre, realita po prílete však bola iná. No predsalen, čím viac sa človek naučí doma, tým to má potom ľahšie,“ pokračuje.

Vybral si Perth
Väčšina ľudí smerujúcich k protinožcom sa rozhodne pre Sydney, alebo niektoré iné veľkomesto ležiace na východnom pobreží Austrálie. „Ja som si vybral Perth, ktorý leží na západnom pobreží. Asi ma ovplyvnilo aj to, že je tam o niečo lacnejší život ako inde. Takmer všetci jeho obyvatelia žijú vo vlastných rodinných domoch. Je to netypické veľkomesto. V jeho okolí sa nachádza niekoľko menších mestečiek. Ďalej sa rozprestiera už len divoký buš a púšť,“ vysvetľuje.
Do Austrálie odlietal začiatkom novembra. Bolo to teda v čase, keď ku nám prichádza zima. Odlišná klíma mu dala zabrať. „Po príchode do Perthu bolo na letisku 35 stupňov Celzia. Všade naokolo rástli palmy, zem bola úplne vyprahnutá. Po osemnástich hodinách letu som bol poriadne unavený,“ opisuje svoje prvé dojmy z nového prostredia.
Tvrdí, že prvý rok v cudzine je najhorší. „Potom to už ide. Niekto si zvykne skôr, inému to trvá dlhšie,“ podotkne.

Domorodci sviatkujú v buši
Vianoce prežil na pláži, ako všetci Austrálčania. „Milujú pláže a oceán. Trávia tam snáď všetok svoj voľný čas. A tak okrem vylihovania na slnku môžete v uliciach s vianočnou výzdobou stretnúť Santa Clausa. Tak, ako ho poznáme z amerických filmov, oblečeného v kožúšku, s červenou čiapkou na hlave,“ spomenie najkrajšie sviatky.
Na slávnostne prestretom stole nemôže chýbať morka. „Ak ju náhodou nemajú, stačí aj dobrá kačka. Neskôr sa rozdávajú darčeky. A podvečer, ak sa to tak dá nazvať, pretože je leto, trávia v rodinnom kruhu,“ približuje atmosféru Vianoc. Bez okolkov priznáva, že jeho blízki mu chýbali. „Ešte viac som si uvedomoval tú obrovskú vzdialenosť od domova.“
Pôvodní obyvatelia Austrálie, domorodci, sa podľa neho ešte stále nezžili s našou kultúrou. „Zrejme tento deň prežívajú niekde v buši, s tradičným hudobným nástrojom didgeridoo,“ konštatuje.

Vianočná prechádzka a papagáje
V čase Vianoc si na austrálskom kontinente všímal mnoho zvláštností. „Na oblohe som nenašiel svoju obľúbenú Polárku, ale Južný kríž. Ráno ma zobudil škrek kŕdľa čiernych kukubár. Pri poludňajšej prechádzke som videl papagájov, alebo čudný strom prezývaný Čierny chlapec. V parku, v sladkovodnom jazierku sa kúpu malé korytnačky s abnormálne dlhým krkom. Sú také škaredé, až sú krásne,“ smeje sa.
Z Austrálie si doniesol nezabudnuteľné spomienky. No napriek tomu si myslí, že Slovenské, zimné Vianoce s bielou pokrývkou snehu, sú krajšie. „Z rozhovorov s Austrálčanmi, ktorí navštívili Európu som zistil, že aj im sa tie naše páčia viac,“ uzavrel Vlado svoje rozprávanie.

EVA ŠTENCLOVÁ