Skládka červeného kalu v areáli ZSNP, a.s., v Žiari nad Hronom už nepredstavuje vážne ekologické riziko. Štyri bazény kalového poľa, naplnené donedávna alkalickou vodou, sú už prázdne a prekryli ich izolačnou fóliou. Práve alkalická voda v bazénoch odkaliska predstavovala v minulosti vážnu hrozbu pre okolie. Pri výdatných zrážkach hrozilo, že by alkalické vody mohli pretiecť do okolia. Alkalická voda je silne zásaditá, viaže na seba tuk a po dotyku s pokožkou spôsobuje jej silné vysúšanie. Dažďovými zrážkami pritom obsah vody v bazénoch sústavne narastal.
„Podľa hydrogeologického prieskumu bolo začiatkom roku 2005 na skládke približne 1,2 milióna kubických metrov vody, čo predstavovalo závažný ekologický problém,“ uviedla vedúca odboru životného prostredia ZSNP a.s. Miriam Ťahúňová. Rekultivácia kalového poľa trvá od roku 2006 . S nákladmi 1,6 miliardy korún je najväčšou investíciou, zameranou na odstraňovanie starých ekologických záťaží v rámci súkromných firiem na Slovensku.
„ Projekt financuje spoločnosť prevažne z vlastných zdrojov. Štát prispel na predpokladanú rekultiváciu sumou približne jedného percenta,“ dodáva Ťahúňová.
Odkalisko v Žiari nad Hronom patrí svojou rozlohou k slovenským rekordérom. Rozkladá sa na ploche 44 hektárov, dosahuje výšku 42 až 45 metrov. Počas štyridsiatich rokov starej technológie výroby hliníka sa tu nazbieralo 10 miliónov ton kalu a do vyprázdnenia bazénov vnútro skládky tvorilo aj 1,2 milióna kubíkov alkalickej vody. Po obvode má skládka takmer tri kilometre. V rokoch 1957 až 1998 sa tu ukladali zvyšky po spracovaní bauxitu, z ktorého sa získaval oxid hlinitý.
„Cieľom celkovej rekultivácie je začlenenie kalového poľa do okolitej krajiny,“ dopĺňa Miriam Ťahúňová. V tomto roku začnú rekultivovať predpolie a svahy skládky. Tá by mala postupne meniť typickú červenú farbu na sivú a zelenú. Svahy skládky prekryjú špeciálnou rohožou, ktorá bude odvádzať zrážkové vody. Na izolačnú tesniacu fóliu následne navrstvia zeminu a vysadia tu trávu, prípadne vhodne zvolený krovitý porast. Pôvodne sa uvažovalo aj o vysadení stromov, či väčších kríkov, no od zámeru sa upustilo. Výskum ukázal, že ich koreňový systém by mohol poškodiť jednotlivé tesniace vrstvy.
Kveta Fajčíková
