Súčasný systém počítania rokov má korene v Rímskej ríši. Prvýkrát ho údajne zaviedol v roku 750 pred Kristom zakladateľ Ríma Romulus. Rok mal 304 dní rozdelených na desať mesiacov, naviazaných na cyklus Mesiaca. Začínal sa marcom a končil decembrom. Dedičstvo systému sa v dnešnom roku prejavuje v názvoch mesiacov. September, hoci je dnes v poradí deviaty, nesie meno siedmeho mesiaca. A december má meno desiateho mesiaca. Rovnako je to aj s ďalšími mesiacmi poslednej tretiny roka. Marec, máj a jún nesú zasa meno podľa rímskych bohov. Romulom ustanovený spôsob počítania rokov vzhľadom na rozdiely medzi občianskym a astronomickým rokom veľmi rýchlo prestal vyhovovať. Cisár Numus Pompilius v siedmom storočí pred Kristom pripojil na koniec roka dva ďalšie mesiace. Boli to január a február, pričom celkový počet dní bol 354. Keďže Rimania považovali párne čísla za nešťastné, pridali ešte deň, aby bol celkový počet 355 dní. Chýbajúce sa dorátavali v prechodných obdobiach.
Zásadnú reformu kalendára urobil Gaius Julius Caesar v roku 45 pred Kristom. Dĺžka roka bola stanovená na 365,25 dňa, pričom tri roky mali 365 dní a štvrtý, priestupný, 366 dní. Tento systém, zvaný Juliánsky kalendár, prežil bez zmien až do 16. storočia. Vzhľadom na nepresne určenú dĺžku roka, ktorý je v skutočnosti o 11 minút kratší ako 365,25 dňa, narástol rozdiel medzi občianskym a astronomickým rokom v tomto období na desať dní.
Súčasný kalendár navrhol Aloisius Lilius z Neapola. Bol prijatý pápežom
Gregorom XIII. v súlade s inštrukciami Tridentského koncilu (1545 až 1563) na opravu chýb Juliánskeho kalendára. Dôvodom, prečo cirkev radikálne zasiahla do zaužívaného počítania času, bolo chybné stanovenie termínu Veľkej noci na základe Juliánskeho kalendára. Gregoriánsky kalendár bol vyhlásený pápežskou bulou vo februári 1582. Rok je v ňom stanovený oveľa presnejšie – má približne 365,2425 dňa. Rozdiel medzi skutočnou a kalendárovou dĺžkou roka je približne pol minúty. Chybu - jeden deň navyše, ktorú produkoval Juliánsky kalendár raz za 128 rokov, vytvára iba raz za 3 300 rokov. Výpočet priestupného roku bol stanovený presnejšie. Aby bol považovaný za priestupný, musí byť deliteľný číslom štyri, pričom však nesmie byť deliteľný číslom 100. Ak je však deliteľný číslom 400, je taktiež priestupný. Podľa pápežskej buly chybu Juliánskeho kalendára vyrovnali tak, že po 4. októbri 1582 nasledoval
15. október. Tento spôsob akceptovalo Taliansko, Španielsko, Portugalsko a Poľsko. Ďalšie krajiny menili kalendáre postupne, a to až do prvej polovice 20. storočia. Vtedy spôsob rátania dní reformovali napríklad Rusko, Grécko, Rumunsko, Bulharsko, Juhoslávia a pobaltské krajiny. V Uhorsku sa prechod uskutočnil v roku 1587, kedy po 21. októbri nasledoval 1. november. Protestantské krajiny pristupovali na nový kalendár oveľa neskôr. Napríklad Anglicko ho prijalo až v roku 1752. Gregoriánsky kalendár tiež zjednotil začiatok roka na 1. január. V Anglicku a v ďalších krajinách bol dovtedy za začiatok roka uznávaný 25. marec. Tento termín vychádza z jarnej rovnodennosti, ktorá bola začiatkom roka už v prvých kalendároch najstarších civilizácií.
Kurióznym spôsobom zavádzali Gregoriánsky kalendár vo Švédsku, kde v roku 1700 začali postupný prechod z Juliánskeho kalendára s plánom synchronizovať sa v roku 1740 s gregoriánskym. Urobili však chyby v rokoch 1704 a 1708 a rozhodli sa radšej pre návrat k Juliánskemu kalendáru. V roku 1712 preto pridali k februáru dva dni navyše, a tak mal tento február 30 dní. Neskôr sa Švédi rozhodli pre prechod na nový kalendár podobným spôsobom ako ostatné národy a v roku 1753 vypustili 11 dní.
(SITA)
