Utorok, 31. január, 2023 | Meniny má Emil

Podľa gregoriánskeho kalendára je rok 2008 priestupný

Rok 2008 je priestupný. Takýmto rokom sa koriguje rozdiel, ktorý vzniká medzi skutočnou dĺžkou roka. Trvá o niečo dlhšie ako 365 24-hodinových dní. K najkratšiemu mesiacu sa pridáva jeden deň. Je to 29. február, priestupný rok má tak 366 dní.

Súčasný systém počítania rokov má korene v Rímskej ríši. Prvýkrát ho údajne zaviedol v roku 750 pred Kristom zakladateľ Ríma Romulus. Rok mal 304 dní rozdelených na desať mesiacov, naviazaných na cyklus Mesiaca. Začínal sa marcom a končil decembrom. Dedičstvo systému sa v dnešnom roku prejavuje v názvoch mesiacov. September, hoci je dnes v poradí deviaty, nesie meno siedmeho mesiaca. A december má meno desiateho mesiaca. Rovnako je to aj s ďalšími mesiacmi poslednej tretiny roka. Marec, máj a jún nesú zasa meno podľa rímskych bohov. Romulom ustanovený spôsob počítania rokov vzhľadom na rozdiely medzi občianskym a astronomickým rokom veľmi rýchlo prestal vyhovovať. Cisár Numus Pompilius v siedmom storočí pred Kristom pripojil na koniec roka dva ďalšie mesiace. Boli to január a február, pričom celkový počet dní bol 354. Keďže Rimania považovali párne čísla za nešťastné, pridali ešte deň, aby bol celkový počet 355 dní. Chýbajúce sa dorátavali v prechodných obdobiach.
Zásadnú reformu kalendára urobil Gaius Julius Caesar v roku 45 pred Kristom. Dĺžka roka bola stanovená na 365,25 dňa, pričom tri roky mali 365 dní a štvrtý, priestupný, 366 dní. Tento systém, zvaný Juliánsky kalendár, prežil bez zmien až do 16. storočia. Vzhľadom na nepresne určenú dĺžku roka, ktorý je v skutočnosti o 11 minút kratší ako 365,25 dňa, narástol rozdiel medzi občianskym a astronomickým rokom v tomto období na desať dní.
Súčasný kalendár navrhol Aloisius Lilius z Neapola. Bol prijatý pápežom
Gregorom XIII. v súlade s inštrukciami Tridentského koncilu (1545 až 1563) na opravu chýb Juliánskeho kalendára. Dôvodom, prečo cirkev radikálne zasiahla do zaužívaného počítania času, bolo chybné stanovenie termínu Veľkej noci na základe Juliánskeho kalendára. Gregoriánsky kalendár bol vyhlásený pápežskou bulou vo februári 1582. Rok je v ňom stanovený oveľa presnejšie – má približne 365,2425 dňa. Rozdiel medzi skutočnou a kalendárovou dĺžkou roka je približne pol minúty. Chybu - jeden deň navyše, ktorú produkoval Juliánsky kalendár raz za 128 rokov, vytvára iba raz za 3 300 rokov. Výpočet priestupného roku bol stanovený presnejšie. Aby bol považovaný za priestupný, musí byť deliteľný číslom štyri, pričom však nesmie byť deliteľný číslom 100. Ak je však deliteľný číslom 400, je taktiež priestupný. Podľa pápežskej buly chybu Juliánskeho kalendára vyrovnali tak, že po 4. októbri 1582 nasledoval
15. október. Tento spôsob akceptovalo Taliansko, Španielsko, Portugalsko a Poľsko. Ďalšie krajiny menili kalendáre postupne, a to až do prvej polovice 20. storočia. Vtedy spôsob rátania dní reformovali napríklad Rusko, Grécko, Rumunsko, Bulharsko, Juhoslávia a pobaltské krajiny. V Uhorsku sa prechod uskutočnil v roku 1587, kedy po 21. októbri nasledoval 1. november. Protestantské krajiny pristupovali na nový kalendár oveľa neskôr. Napríklad Anglicko ho prijalo až v roku 1752. Gregoriánsky kalendár tiež zjednotil začiatok roka na 1. január. V Anglicku a v ďalších krajinách bol dovtedy za začiatok roka uznávaný 25. marec. Tento termín vychádza z jarnej rovnodennosti, ktorá bola začiatkom roka už v prvých kalendároch najstarších civilizácií.
Kurióznym spôsobom zavádzali Gregoriánsky kalendár vo Švédsku, kde v roku 1700 začali postupný prechod z Juliánskeho kalendára s plánom synchronizovať sa v roku 1740 s gregoriánskym. Urobili však chyby v rokoch 1704 a 1708 a rozhodli sa radšej pre návrat k Juliánskemu kalendáru. V roku 1712 preto pridali k februáru dva dni navyše, a tak mal tento február 30 dní. Neskôr sa Švédi rozhodli pre prechod na nový kalendár podobným spôsobom ako ostatné národy a v roku 1753 vypustili 11 dní.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu


(SITA)

Najčítanejšie na My Žiar

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  2. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  3. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  4. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  5. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
  6. SCANDI 2023: prehliadka súčasného severského filmu
  7. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska
  8. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia
  1. Ako možno získať prídavky na dieťa v Nemecku?
  2. Kupujete balenú vodu? Vypočítajte si, koľko za ňu ročne miniete!
  3. Táto váha berie vaše chudnutie vážne: Kalórie počíta za vás!
  4. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  5. Svalovice sa netreba obávať
  6. Students today, innovators tomorrow, learners forever
  7. Study program MANAGEMENT in English language
  8. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 11 882
  2. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 7 191
  3. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 213
  4. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 2 081
  5. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 1 590
  6. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska 1 480
  7. Košičanom budeme dodávať teplo za tretinové ceny aj tento rok 1 247
  8. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 997

Blogy SME

  1. Anna Miľanová: Kresby prírodným uhlíkom...
  2. Matúš Mathis: Ponuka bytov v Košiciach po prvýkrát od septembra 2022 klesla - Píše Matúš Mathis
  3. Jozef Stasík: Niekto zhasína a niekto myslel dopredu
  4. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Veľké Rovné
  5. Peter Maroncik: Tak už máme v Čechách nového, dobrého prezidenta.
  6. Anna Miľanová: Snívanie... 2022
  7. Irena Šimuneková: Keď sme na SME
  8. Ján Škerko: Všetko ide podľa plánu, Putinovi sa kráti čas
  1. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 10 350
  2. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 7 113
  3. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 4 941
  4. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 690
  5. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 4 387
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 682
  7. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 328
  8. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 264
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Ilustračné foto.

TOP 30 prináša ďalšie výnimočné príbehy.


8 h
Ján Kožuško, zakladateľ projektu Programko.sk

Na samotných kurzoch sa lektori nevenujú len tematike, na ktorý je workshop zameraný, ale poslucháčov upozorňujú aj na nástrahy internetu. Veď pojem kyberšikana sa v našom slovníku natrvalo usadil. V internetových vodách číhajú na deti rôzne nástrahy.


11 h

Kypí vám pri pohľade na deti pozerajúce do telefónu alebo sediace za počítačom krv v žilách? Pozor, aby ste ich nepripravili o úspešnú kariéru. Namiesto zákazov ich naučte počítačom rozumieť - a zabezpečíte im lepšiu budúcnosť.


30. jan
Vodiči, ktorí chcú pokračovať v smere na Košice, musia prejsť cez mesto Zvolen.

Výstavba by bola rýchlejšia a finančne menej náročná.


29. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Anna Miľanová: Kresby prírodným uhlíkom...
  2. Matúš Mathis: Ponuka bytov v Košiciach po prvýkrát od septembra 2022 klesla - Píše Matúš Mathis
  3. Jozef Stasík: Niekto zhasína a niekto myslel dopredu
  4. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Veľké Rovné
  5. Peter Maroncik: Tak už máme v Čechách nového, dobrého prezidenta.
  6. Anna Miľanová: Snívanie... 2022
  7. Irena Šimuneková: Keď sme na SME
  8. Ján Škerko: Všetko ide podľa plánu, Putinovi sa kráti čas
  1. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 10 350
  2. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 7 113
  3. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 4 941
  4. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 690
  5. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 4 387
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 682
  7. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 328
  8. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 264
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu