Písmo:A^-|A⁺ 0

Začínal ako každý iný „Keď som s biliardom začínal závodne, bol som ako skoro každý 23-ročný mladík, ktorého táto hra chytila,“ spomína počas tréningu dnes už ženatý biliardový hráč. „Trénoval som šesť hodín denne, biliard ma skutočne bavil a už vtedy som vedel, že sa mu budem chcieť venovať profesionálne. Postupne som odhaľoval rôzne údery, najdôležitejšia je však maximálna koncentrácia. Hneď v prvom roku, hádam po deviatich mesiacoch aktívneho tréningu som obsadil piate miesto v Slovenskom pohári, z čoho som mal nesmiernu radosť.“ Ako ďalej hovorí, prvé tri roky sa biliardu venoval naplno a mal len tie najvyššie ambície. „Dosť skoro som však zistil, že na Slovensku sa týmto športom uživiť nedá. Keby som si chcel naozaj zarobiť nejaké peniaze, musel by som preraziť minimálne v Európe, kde je však obrovská konkurencia vynikajúcich hráčov. Tí majú naviac vytvorené také podmienky, ktoré sa s tunajšími nedajú ani len porovnať,“ konštatuje Gyürky. Najlepší už po troch rokoch V treťom roku (2001) sa už mohol Attila pýšiť titulom Najlepší hráč 1. ligy. Ako ďalej prezradil, pamätných zápasov má za sebou hneď niekoľko. „Počas mojej kariéry som odohral hádam aj sto turnajov a nepreženiem, keď poviem, že na každom treťom sa vyskytli zaujímavé, dramatické, ale i nesmierne ťažké duely. Na každého raz príde slabšia chvíľka. Stačí, aby človek trošku zaváhal a môžete prehrať v podstate vyhraté stretnutie,“ uvažuje nahlas. Povedal, že zápas v biliarde sa dá vyhrať aj s kvalitnejšími súpermi, no tak isto ho možno prehrať aj so slabšími. „Tento šport je hlavne o psychike a o tom, v akom je človek pred stretnutím rozpoložení. Jeden rok som mal problémy v súkromnom živote, a vôbec sa mi nedarilo, nedokázal som sa sústrediť a tým pádom som nemohol vyhrávať. Napokon sa to však zmenilo, biliard mi začal znovu chutiť a dovolím si tvrdiť, že dnes už patrím na Slovensku do biliardovej špičky. Samozrejme, som zdolateľný, ale to sú aj veľkí hráči svetového mena,“ dodáva s úsmevom. Najskôr Levice, teraz Štúrovo Attila Gyürky hrával biliard dlhé roky za levický klub, z ktorého však pred dvoma rokmi odišiel do Štúrova a tu pôsobí dodnes. „Áno je to tak. V Štúrove som cítil väčšiu podporu. Pôsobím v extraligovom klube Bastia, kde sú so mnou ešte dvaja spoluhráči. Klub má aj „béčko“, to hráva prvú biliardovú ligu a má sedem hráčov. Na zápasy chodíme autom, no neraz sa nám stalo, že sme išli každý na svojom. Naposledy do Ružomberka,“ hovorí o praktických záležitostiach. Je to však pochopiteľné, každý hráč má svoju rodinu a povinnosti a niektoré cesty sa zladiť jednoducho nedajú. V roku 2007 ho zvolili aj za člena Výkonného výboru Slovenského Biliardového Zväzu. Biliard a rodina „Manželka so mnou na turnaje nechodí, no začiatky boli ťažké. Vedela však do čoho ide, a že ma biliard baví. Ja sa jej to snažím vykompenzovať, ako sa len dá. Nikdy sme sa však kvôli môjmu hobby nepohádali. To ma teší najviac. Predsa len, nejaký čas tomu musím obetovať, bez tréningov sa profesionálne hrať jednoducho nedá,“ vysvetľuje. Neporazila ho žiadna žena Zaujímavé je, že biliardu sa na Slovensku venuje aj nežné pohlavie. „Dnes sa už aj ženy zapájajú do mužských turnajov. Hrať so ženou je iné ako oproti mužovi. Ona nemá čo stratiť, je si vedomá, že kvalitatívne je na nižšej úrovni. Ja sa musím viac sústrediť, aby som nerobil chyby, a aby som ju porazil. Zatiaľ ma však v biliarde žiadna nezdolala“. Medzinárodné turnaje Attila Gyürky sa zúčastňuje aj na medzinárodných turnajoch. „Žiaľ, iba ak sa konajú u nás, prípadne v okolitých štátoch. Ísť hrať niekam do Nemecka by bol síce pekný zážitok, ale nedovolia nám to financie, a ani nemám toľko času“ konštatuje na záver. Biliard je krásny šport. Ako väčšine športov, aj biliardu treba obetovať čas aj peniaze. Tie však na Slovensku chýbajú, možno aj preto je zatiaľ v úzadí. V týchto dňoch sa začína biliardová liga, Attila Gyürky v nej nebude chýbať. TOMÁŠ BAČÍK

Článok pokračuje pod video reklamou