Vychádzali sme zo štatistiky žiarskej matriky. V nej evidujú mená všetkých detí narodených v miestnej nemocnici. U chlapcov je „v kurze“ najmä Samuel. Z 228 minuloročných novorodencov mužského pohlavia dostali štrnásti práve toto meno. V tesnom závese je Jakub, ktorého nositeľom sú trinásti noví občania. Nasleduje Patrik (9), Matúš (9), Matej (8), Martin (8), Lukáš (8), Michal (7), Sebastián (7) a Marek (7).
Najčastejším dievčenským menom bola vlani Ema. Zo 170 dievčat sa tak volá deväť malých slečien. Za ňou je Michaela (7), Sofia (6), Dominika (6), Natália (5), Diana (5), Sára (5), Kristína (4), Linda (4) a Lenka (4).
John nie je Džon
Zdá sa, že tradičné slovenské mená sú pomaly na ústupe. Napriek tomu, občania nášho regiónu nezachádzajú pri rozhodovaní do extrémov. „Na našej matrike sa s kurióznymi menami často nestretávame. Nestáva sa, že by sme nejakú evidenciu museli odmietnuť. Urobili by sme to len v prípade, keby rodičia chceli svoje dieťa zapísať napríklad ako Stoličku, Jabĺčko...,“ hovorí matrikárka Marta Páleníková.
Bežne sa u nás môžu používať cudzojazyčné mená. Čiže aj také, ktoré nie sú v našom kalendári. „Ak nám rodičia donesú potvrdenie, že je napríklad anglické, alebo brazílske, nerobíme žiadne problémy,“ podotkne.
Občas matrikárky rodičov upozorňujú, že ak chcú dať dieťaťu meno, ktoré sa príliš vymyká z normálu, môžu mať problémy. „Ide najmä o našich rómskych spoluobčanov. Napríklad syna chcú volať John, ale matka nevie, ako sa to píše. Pri vyplňovaní nejakého formulára potom dochádza k omylu. Do kolónky s menom napíše klasicky, po slovensky, Džon,“ usmieva sa.
Dodatočné vyznačenie na počkanie
Niektorí dávajú svojim potomkom dve, možno aj tri krstné mená. „Málokto tak urobí hneď po narodení dieťaťa. Zvyknú prísť s odstupom času. Dodatočne, keď si rozmyslia, dajú si vyznačiť druhé, alebo aj tretie meno. No v našom regióne to nie je veľmi zaužívané,“ pokračuje. V uplynulom období zaznamenali na žiarskej matrike aj Vladimíru Sarah, Alexa Michala, Jessicu Viktóriu, Sofiana Jána, Margarétu Zuzanu, Arianu Nikoletu, Máriu Magdalénu, či Matthiasa Petra. Dodatočný zápis robia na počkanie a zadarmo. To isté platí aj v prípade zmeny z cudzojazyčného ekvivalentu mena na slovenský a naopak. Napríklad premenovanie zo Scharlote na Šarlota, alebo Žofie na Sofiu.
Ak si chce niekto krstné meno úplne zmeniť, musí sa obrátiť na obvodný úrad. „Za to sa už platí a rieši sa to formou rozhodnutia. V žiadosti musí občan uviesť aj dôvod, prečo sa rozhodol pre nové meno,“ uzatvára.
EVA ŠTENCLOVÁ