Bez Lea by bol stratený

Biely sedemročný pudlík je pre svojho pána nenahraditeľný. Ten je totiž na invalidnom vozíku a bez Lea by dlhé trasy neprešiel. Takto nemá problém vybrať sa napríklad do Hliníka nad Hronom. Vodítko pripevní o svoj vozík a psík ho jednoducho ťahá. V susednej obci si kúpi čerstvé noviny a v dobrodružnej ceste pokračujú ďalej.
Pred rokmi vážne ochorel
„Lea nám darovali známi. Kvôli pracovnej zaneprázdnenosti na neho nemali čas, tak sme si ho zobrali. Máme ho už štyri roky,“ hovorí Eduard Lüttmerding, ktorý pred pätnástimi rokmi vážne ochorel. Pohybuje sa väčšinou na vozíku. Sám prejde len malý úsek, aj to s ťažkosťami. S huňatým pomocníkom chodí na výjazdy často. „Niekedy idú von aj dvakrát za deň,“ smeje sa jeho manželka. Okrem Hliníka sa zvyknú vybrať do Hornej Ždane a Dolnej Trnávky. Raz si trúfli aj na Prochot. „Sám by som taký kusisko cesty neprešiel. Bez neho by som zomrel,“ povie otvorene a naráža na to, že inak by celé dni presedel doma.
Zaujímavý tandem
Každé ráno ho Leo netrpezlivo čaká pred dverami. Keď sa jeho pán pooblieka, vyjdú na ulicu a „zapriahne“ ho do vozíka. Možno sa to na prvý pohľad nezdá, ale psík má naozaj veľkú silu. Keď sa rozbehne, je ťažké tento zaujímavý tandem dobehnúť. Vytýčenú trasu pozná malý chlpáč dobre. „Niekedy si však ide, kam sa mu zachce,“ usmieva sa majiteľ. „Leo je už aspoň desiaty pes, ktorého máme. No ani jeden ma takto neťahal. S tým sa zviera musí narodiť. Je poslušný, rozumie povelom ako ťahaj, hore, doľava... Má priateľskú povahu, ale na moju obranu by sa postavil. Vzbudzuje rešpekt, napriek tomu, že je malý. Väčšieho by som ani nechcel, veď by ma povláčil,“ vysvetľuje.
Poľné cesty ich nelákajú
Najviac ho hnevajú rozbité cesty. „Neviem to pochopiť. V novinách čítam, koľké peniaze investujú do ich opráv. Ale ja žiadny pokrok nevidím,“ posťažuje sa. Voľakedy absolvovali svoje prechádzky aj po poľných cestách. „Už tadiaľ nechodíme, sú v hroznom stave,“ dodá. Vtom sa zapriahnutý Leo rozbehne a obidvaja sa vzďaľujú do neznáma...

(EŠTE)