V Súkromnej spojenej škole v Kremnici už niekoľko rokov úspešne realizujú projekt, ktorý by mal slúžiť v budúcnosti ako model aj pre iné regióny. Jeho cieľom je škola otvorená pre všetky deti. V jednom ročníku sa vzdelávajú deti z rómskych a nerómskych rodín a žiaci zo sociálne málo podnetného prostredia. „Snažíme sa o individuálny prístup k žiakom, lebo v jednej triede sa často stretnú nadpriemerne inteligentné deti so spolužiakmi, ktorí musia učivo doháňať. Vytvorili sme preto systém popoludňajšieho doučovania pre deti so slabším prospechom, aby sa rozdiely vo vzdelanosti postupne stierali,“ hovorí Jana Tomová, ktorá stála pri zrode myšlienky, ktorá sa uskutočňuje v rámci projektu Cez deti k rodine. Nadaným deťom sa zas venujú pedagógovia počas vyučovacích hodín, takže individuálny prístup sa dá u jednotlivých detí skĺbiť.
„Projekt je zameraný na vzdelávanie, otvorené pre všetky deti. Jedným z cieľov je integrovať deti, ktoré sa dostávajú na okraj záujmu spoločnosti,“ uviedol riaditeľ školy Ján Hero. Súčasťou Súkromnej spojenej školy je materská, základná a umelecká škola, čo umožňuje jednotlivé typy vzdelania spájať. Súčasťou činnosti je aj súkromné centrum voľného času. „Rómske deti sú hudobne nadané, preto všetci žiaci navštevujú aj umeleckú školu, v ktorej významnú úlohu zohráva aj osobný príklad rómskeho učiteľa v hre na husle Dušana Radiča, súčasne aj profesora na konzervatóriu v Banskej Bystrici. Ak niekto predsa len hudbu dostatočne necíti, navštevuje aspoň krúžok,“ dodáva Jana Tomová. Niektoré deti sú zas výtvarne nadané, čomu sa môžu venovať pod dohľadom skúseného výtvarníka. Škole sa podarilo získať do svojich radov nadanú rómsku výtvarníčku Eriku Šajgalovú, absolventku Strednej umeleckej školy so zameraním na rómsku kultúru v Košiciach, ktorá ilustrovala aj rómsky šlabikár.
Na hudobnej výchove krotili koníky
Zvládnuť po prázdninách takmer dvadsiatku detí na spojenej hodine hudobnej výchovy nie je jednoduché a treba na to citlivý prístup. Jana Tomová zvolí dobre známu hru na koníky, ktoré treba krotiť. Koníkmi sú neposedné ruky a nohy, ktoré deti musia ovládnuť, ak sa chcú dostať s učivom ďalej. Až potom možno odštartovať jazdu, kde sa deti hravou formou učia, čo je rytmus, melódia a noty.
Zaujímavosťou školy je aj jej trojjazyčnosť. Deti sa učia zvládať základné pojmy nielen v slovenčine a rómčine, ale aj v angličtine.
Desaťročný Jožko síce nie je z rómskej rodiny, ale na rómsky jazyk chcel chodiť sám: „Páči sa mi to a pár viet už viem. Niečo sa naučím na hodine a niečo ma zas naučia kamaráti,“ dodal.
Škola preferuje malé triedy do 15 žiakov, kde je dostatok priestoru pre individuálny prístup. „Niektoré deti k nám prichádzajú s tým, že cítia akési prirodzené bariéry zo strany spoločnosti a okolia. Našim cieľom je podchytiť u dieťaťa to, čo najlepšie dokáže, aby samo dokázalo pociťovať úspech,“ dodáva riaditeľ. Projekt Cez deti k rodine získal v minulosti ocenenia v participačných projektoch UNESCO.
KVETA FAJČÍKOVÁ