Článok pokračuje pod video reklamou
Takto je takzvaný Belházyovský dom zvyčajne prezentovaný v turistických sprievodcoch. Objekt je skutočne architektonickou perlou, ktorú dal v roku 1616 postaviť istý bohatý waldbürger. O 140 rokov neskôr sa stal jeho majiteľom štiavnický richtár Ján Belházy, ktorého potomkovia boli významnými lesníkmi.
Dom prešiel rôznymi prestavbami. V 18. storočí bola k nemu pristavaná arkádová chodba a dve nové krídla. Pozoruhodná je kamenárska výzdoba celého domu, jeho estetickú kvalitu zvýrazňuje však aj renesančný arkier. Ešte pred rokom 1990 boli na budove tri barokové maľby Immaculaty - Matky Božej, pri generálnej oprave ale neboli obnovené.
Ján Belházy v dome dlho nepobudol a v roku 1770 ho predal Hlavnému komornogrófskemu úradu pre potreby Banskej akadémie. V tomto období sa začala najslávnejšia etapa dejín domu. Stal sa sídlom katedry chémie, ktorá si v ňom zriadila chemické laboratóriá. Postupne sa tu vystriedali profesori európskeho formátu ako G. A. Scopoli, A. Rupprecht, M. Patzier, M. Höring a A. Wehrle. Na katedre sa kládol mimoriadny dôraz na teoretické i praktické vyučovanie chémie. V tunajšom laboratóriu boli vytvorené podmienky pre prácu európskych vedcov. Príkladom môže byť pobyt Alessandra Voltu, ktorý práve v týchto priestoroch uskutočnil niektoré zo svojich pokusov. Podľa Voltu bola neskôr pomenovaná jednotky elektrického napätia.
O vybudovanie chemického laboratória sa zaslúžil najmä profesor Alojz Wehrle, ktorý predtým pôsobil na univerzite vo Viedni. V krátkom čase zmodernizoval existujúce laboratórium a ako sám v roku 1821 uvádza, keď je dokončené, má osem pohyblivých pecí, desať skúšacích pecí a jednu vyhňu. Pri každom z týchto zariadení mohli pracovať dvaja poslucháči. Každý z nich mal pri okne pracovný stôl s tabuľou, na ktorej bolo zaznamenané jeho meno, dátum experimentu a množstvo a druh spotrebovaného materiálu. Priestory boli osvetľované veľkokapacitnými akumulátormi profesorov Farbakyho a Scheneka a neskôr pomocou elektrického dynama. Laboratórium sídlilo v dome až do roku 1900, kedy boli na tento účel postavené nové budovy.
Od roku 2000 opäť využívala Belházyovský dom vysoká škola, konkrétne Fakulta ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene. Žiaľ, po piatich rokoch sa z Banskej Štiavnice odsťahovala.
RICHARD KAFKA
