V hlavnom meste Francúzska sa má uskutočniť medzinárodná súťaž výtvarných prác psychiatrických pacientov. „Vystavené tam budú celý marec a niekedy v apríli sa rozhodne o víťazovi. Do Paríža išlo niekoľko mojich obrazov, všetko portréty detí,“ hovorí s hrdosťou Farbička. Okrem neho budú našu krajinu reprezentovať ešte ďalší dvaja Slováci. Jeden z bojnickej, druhý z košickej psychiatrie.
Paríž je výhra
Na súťaži s celosvetovou účasťou sa zúčastní osem štátov. „Som šťastný, že tam idú aj moje práce. Veď Paríž je centrom umelcov. Veľmi ma to potešilo,“ netají radostné pocity. Celkový víťaz zinkasuje za svoje dielo 5-tisíc eur, čo je naozaj pekná sumička. Druhý v poradí si na svoje konto pripíše tri tisícky. Stupienok uzavrie tretí najlepší s odmenou tisíc eur. „Pre mňa je výhrou už len to, že som tam,“ podotkne Švelka. Ak by však náhodou jednu z cien získal, peniaze by investoval do farieb, štetcov, plátna...
Syna sa nevzdá
„Väčšinou vystavujem obrazy detí. Snažím sa ich vystihnúť pri prejavoch rôznych emócií. Asi je to tým, že pociťujem nedostatočný kontakt so svojím vlastným synom. Exmanželka chce dosiahnuť, aby som sa s ním nestýkal. Táto skutočnosť sa jednoducho odráža v mojich obrazoch,“ priznáva otvorene. Tvrdí však, že puto medzi otcom a synom sa „bývalej“ pretrhnúť nikdy nepodarí. S chlapcom sa momentálne nevída, no má s ním nepriamy kontakt. „Nedá mi ho ani k telefónu, štvú ho proti mne. Ale posielam mu aspoň balíky. Nikdy sa ho nevzdám, veď je to môj syn,“ prízvukuje.
Je to ako droga
Farbička putuje po rôznych psychiatrických zariadeniach celý život. V Kremnici zaznamenáva už osemnásty liečebný pobyt. Neprestáva veriť, že zo svojich ťažkostí sa dostane. Od detstva má problémy s prezliekaním sa do ženského oblečenia. „Je to ako droga,“ zhodnotí svoju situáciu. Proti neobyčajnému nutkaniu sa snaží bojovať aj tým, že si necháva zarastenú tvár. Brada a fúzy ho dokážu udržať „na uzde“. Veď šminky a sukňa s tým jednoducho nejdú dokopy.
Má sa o koho oprieť
„Na MDŽ pôjdem domov, za priateľkou. Práve ona ma drží nad vodou. Mám sa o koho oprieť,“ hovorí vážne o svojej láske. „Keď cítim, že to na mňa ide, chcem to zastaviť najmä kvôli nej. Nechcem, aby sa trápila. Je pre mňa silnou motiváciou.“ Celá jej rodina ho vraj akceptuje napriek tomu, že o jeho zvláštnej závislosti vedia. MY mu držíme palce, aby sa s ňou popasoval a svoj životný boj konečne vyhral.
EVA ŠTENCLOVÁ