Pochádzal zo skromných pomerov

„Pôvodne to bola moja diplomová práca, keď som pred tromi rokmi končil teológiu. Neskôr som ju rozšíril a bola vydaná do knižnej podoby,“ hovorí mladý kaplán. Písať o biskupovi Mariánovi Blahovi sa rozhodol aj preto, že o všetkých ostatných jeho kolegoch z banskobystrickej diecézy už nejaké knižné publikácie vyšli. V zozname chýbal už len on. „Myslím si, že je to dosť významná osobnosť na to, aby sme si ju všimli. Preto som ho chcel tak trochu vyzdvihnúť a spracovať jeho dielo. Jednoducho, chcel som vzdať hold takej veľkej osobnosti,“ pokračuje. Knižka má sto strán, možnosť zakúpiť si ju majú veriaci v celej diecéze.

Pátranie v archívoch
„Materiály som čerpal najmä z archívov biskupských úradov nielen v Banskej Bystrici, ale aj v Nitre,“ podotkne. Okrem toho pátral v Liptovskom Mikuláši a v jeho rodisku, v Liptovskom Hrádku. Zároveň aj v štátnych archívoch v Martine, Nitre a Bystrici. „Tých informácií bolo dosť, no hľadali sa veľmi ťažko. Myslím si, že v knihe sú vytiahnuté podstatné fakty, ktoré charakterizujú život tohto biskupa,“ vysvetľuje. Po dokončení práce prešlo dielo Mareka Veverku rukami cenzora. „Ten si to pozrel, aby tam náhodou nebolo nič proti viere.“

Ten, ktorý pomáha
Najviac ho na Mariánovi Blahovi zaujalo to, že bol politicky činný, ale po vymenovaní za biskupa sa začal oddane venovať len svojej službe. Istý čas bol predsedom Matice slovenskej, pôsobil aj ako hlavný jednateľ Spolku svätého Vojtecha, neskôr sa stal jeho tajomníkom. V roku 1919 bol vyslancom mierovej konferencie v Paríži. Vymenovali ho aj za plebiscitného komisára pre Oravu a Spiš. Vtedy sa sedemnásť dedín malo pričleniť k Poľsku a on bol proti tomu.
„Veriaci ho mali veľmi radi, všetci o ňom hovorili „to je náš otec, ten, ktorý nám pomáha.“ Mal starosť o všetkých, všímal si hlavne chudobných ľudí. Sám pochádzal zo skromných pomerov,“ opisuje oddaného kňaza.

Z Blchu sa stal Blaha
Pôvodné meno biskupa znelo Marián Blcha. „Pre zmenu priezviska sa rozhodol z politických dôvodov. Mal s tým nejaký problém a zrejme sa mu párkrát aj zasmiali. Takže požiadal štát, aby sa mohol premenovať z Blchu na Blahu.“
V Žiari nad Hronom pôsobil dlhých dvadsaťtri rokov. Je pochovaný v krypte žiarskeho kostola. Dokopy je tam šesť hrobov banskobystrických biskupov, z toho troch Slovákov a troch Maďarov. Práve Marián Blaha je posledným, ktorého tam pochovali. Zomrel v roku 1943.

Pripravuje ďalšiu knihu
Kaplán Marek Veverka má rád históriu, no teraz si chce od nej na chvíľu oddýchnuť. Momentálne má rozpracovanú knihu, ktorá sa histórie dotýka len vlažne. Mala by vyjsť pod názvom Rodina v kontexte kresťanských tradícií Európy. „Mám k tomu pripravené podklady, asi stotridsať strán. Je otázkou času, či sa do toho nakoniec pustím, alebo nie.“

EVA ŠTENCLOVÁ