Mária Kasanová z Tekovskej Breznice sa na to pamätá veľmi dobre. „Cez našu dedinu chodievali Pukančianky. Na chrbtoch mali koše, v ktorých nosili veľké fľaše voňavky. V každom dome si z nej dali odliať do malej fľaštičky. Dostali za to peniaze, alebo nejakú obživu,“ spomína na časy, keď bola malým dievčaťom. Už vtedy sa teda polievalo aj voňavkou. „Ale mládenci používali len vodu,“ podotkne.
Do zásteriek dostali
varené vajíčka
Na Kvetnú nedeľu, chodili po dedine deti so zelenými vŕbovými konármi, ktoré mali ozdobené stužkami. Takto zavítali do svojich rodín, pričom tancovali a spievali. „Kvetná nedeľa, kde si kľúče podela. Dala som dala, svätému Jánu, aby odomkol zelenú bránu. Háj, háj, háj, zelený háj,“ zanôti pamätníčka starých zvykov. Za svoj výkon boli deti odmenené. Do zásteriek dostali varené vajíčka. „Už vtedy ich vedeli ženy farbiť. Nazbierali si cibuľových šupiek a dali do vody, v ktorej ich varili na tvrdo,“ vysvetľuje.
Česávali sa pod zelenou
vŕbou
Dievky mali tiež svoje zvyky. „Na Kvetnú nedeľu sa chodili umyť tečúcou vodou do potoka. Museli to stihnúť do východu slnka, aby boli pekné v tvári. A na lúke, pod zelenou vŕbou sa česávali. Robili to najmä tie, čo sa chceli rýchlo vydať, alebo si želali, aby im rýchlo narástli vlasy. Vtedy sme ich nosili až po pás a na vrkoči sme mali uviazanú krásnu stuhu,“ pokračuje.
Na Veľký piatok dodržiavali prísny pôst. „Ráno sa trošku zajedlo. Na obed len málo, aj to len tí, čo boli chorí,“ hovorí o celodennom odolávaní pokrmom. Veľkonočná sobota sa niesla v znamení chystania jedla. „Varilo sa údené mäso, pripravovala huspenina, klobásy, hurky, chren, vypekali sme koláče.“ To všetko potom prestreli na sviatočný nedeľný stôl. „V pondelok sa ponúkalo to isté jedlo. Chlapci však veľa nezjedli. Keďže sa polievalo len doobeda, kým sa o jedenástej nezačala omša v kostole, mali naponáhlo.“
V utorok mali „sólo“ ženy
Polievalo sa, samozrejme, vedrom. „Mládenci chodili do domov po skupinách. Zo studne naťahali vody, dievku obkľúčili a obliali. Tá bola celá mokrá, no za odmenu im dala kvietok za klobúk. S ním išli potom aj do kostola. Bolo to veľmi pekné,“ opisuje veľkonočnú „procedúru“. Dievky sa v ten deň museli niekoľkokrát prezliekať. Veď po každej návšteve boli celé mokré. „Ale tie šikovnejšie sa dokázali včas uhnúť. Vtedy skončila voda na niektorom z chlapcov,“ smeje sa. Poobede sa všetci stretli v krčme, na dedinskej zábave.
„V utorok mali zase sólo ženy. Tie polievali už od rána, na mužov striehli celý deň. Nad nikým sa nezľutovali,“ potvrdzuje zvyk, o ktorom mnohí chlapi tvrdia, že je to len výmysel posledných rokov.
EVA ŠTENCLOVÁ