Pred šiestimi rokmi hľadal niečo, čo by malo nejaký kontext s históriou. „Prešiel som celé Slovensko. Keď som zbadal tú katedrálu, povedal som si, že toto je ideálne miesto pre realizáciu mojich myšlienok,“ hovorí.
Zázračný ohnivý dážď
Nakoniec kúpil Vendégov dom. Je vraj jedným z posledných v Beňadiku, ktorý je postavený z kameňa a má kúriu. Asi dva roky nato, ako sa stal jeho majiteľom, sa za ním zosunul celý svah. „Postavil som teda oporný múr. Takto začal vznikať stredoveký hrad,“ naráža na stavbu, ktorá rastie hneď pri Vendégovom dome. „Rimania nás volali Vendi, Venéti, Vinidi. Od toho je odvodené toto meno. Tu, pri Hrone, bol so svojimi vojakmi aj Marcus Aurélius a stala sa tá známa udalosť so zázračným dažďom,“ vysvetľuje.
Vtedajší rímsky cisár vo svojich úvahách písal, že ďakuje bohom za zoslanie zázračného ohnivého dažďa. Ten mu vraj zachránil život, keď počas jeho úteku pred nepriateľmi padal len na nich. Stalo sa to v roku 172 práve na území dnešného Beňadika. Cisár zároveň ďakuje kresťanským vojakom, ktorí slúžili v jeho armáde. Odvtedy sa v Ríme pod vplyvom nariadenia Marca Aurelia prestali odsúdenci križovať.
Miniatúrne hrady
Stanislav Pánis tvrdí, že v Hronskom Beňadiku je „mŕtvo“. Preto sa rozhodol, že tam skúsi oživiť cestovný ruch. Jedným z jeho nápadov, ktorý sa uchytil, sú Dni panovníka Rastislava. „Považujem ho za najväčšiu osobnosť v našich dejinách. Kresťanstvo tu bolo aj predtým, ale keby nebolo jeho, Cyril s Metodom by k nám nikdy neprišli,“ pokračuje.
Podujatie zaznamenalo pozitívne ohlasy, stala sa z neho tradícia. „Vlani sme zorganizovali už piaty ročník.“
Spoločnosť pre zachovanie tradícií, ktorej je predsedom, potrebovala v obci po čase väčšie priestory. Preto kúpil Stanislav Pánis ďalšiu nehnuteľnosť. Plánoval vybudovať stredoveké centrum, ktoré by prilákalo turistov. „Pomocou európskych fondov som chcel zrealizovať ulicu, ktorú by tvorili napodobneniny stredovekých stavieb. Neboli by to žiadne makety, ale domy. Tie by vyzerali ako hrady v zmenšenej podobe. Ľudia by do nich mohli vojsť a vidieť, ako sa voľakedy žilo,“ opisuje svoju predstavu. „Chcel som, aby to slúžilo aj školám, ktoré sem mohli chodiť na exkurzie. Bolo by to niečo ako historicko-poznávací chodník.“
Turisti z celého sveta
V každej budove by ľudia v kostýmoch znázorňovali jednotlivé obdobia. Patrilo by k nim zobrazenie udalostí so zázračným dažďom, príchodu Cyrila a Metoda, prvej písomnej zmienky o Hronskom Beňadiku, či kodifikovania slovenčiny. Nechýbala by epizóda o Ľudovítovi Veľkom, Márii Terézii, ale ani o Matejovi Korvínovi, ktorý priniesol do beňadickej katedrály relikviu Božej krvi. „Viem, že by to bolo náročné. Ale keď urobili v Komárne Námestie Európy, prečo by mal byť problém vybudovať niečo takéto v Beňadiku? No nebola by to nádhera?“ pýta sa. Je presvedčený, že by to prilákalo turistov z celého sveta.
Plány stagnujú
O svojom nápade napísal aj banskobystrickému županovi Milanovi Murgašovi. „Na môj mail vôbec nereagoval,“ netají sklamanie. Podľa neho, vzhľadom na nepochopenie zo strany miestnej samosprávy, Hronský Beňadik už nie je stredobodom záujmu Spoločnosti pre zachovanie tradícií. „Momentálne sa venujeme inej činnosti. Je to však na škodu veci. Mohlo tu byť centrum turistického ruchu. Pre ľudí by vznikli nové pracovné príležitosti. Jednoducho by vytvárali atmosféru stredoveku,“ znovu sa zamyslí nad svojou víziou a nevylučuje možnosť, že v budúcnosti sa k uskutočneniu veľkých plánov vráti.
EVA ŠTENCLOVÁ