Závod na tepelné spracovanie odpadov v Žarnovici nepostavia

Pritom primátor Kamil Danko pri každom verejnom stretnutí s občanmi ako prvé uviedol, že o konkrétnej výstavbe sa bude môcť hovoriť až po vypracovaní technicko-ekonomickej analýzy, ktorá mala posúdiť vhodnosť výstavby spaľovne. S jej ukončením sa rátalo do konca minulého roka, podľa primátora je v súčasnosti hotová tak na 85 percent. Napriek tomu je už jasné, že závod na tepelné spracovanie odpadov v Žarnovici nepostavia. Na predčasné petičné akcie proti výstavbe spaľovne hľadí ako na neférovú manipuláciu s ľuďmi. „Mnohí možno ani nevedeli, proti čomu protestujú. Som presvedčený, že s nimi bolo manipulované, lebo dokonca podpisovali petíciu aj proti samotnej analýze vhodnosti vybudovania závodu v Žarnovici,“ tvrdí Danko.
Od chvíle, ako sa mal vyjadriť k problému nakladania s komunálnym odpadom po roku 2008, presadzoval riešenia, ktoré by boli komplexné. „Keďže akékoľvek riešenie likvidácie odpadu je finančne veľmi náročné, po stretnutí so starostami a primátormi z nášho regiónu som požiadal vyšší územný celok o vypracovanie analýzy, resp. štúdie, ako by sme sa v nakladaní s odpadom v budúcnosti mali orientovať, aj v súvislosti s náročnými požiadavkami EÚ,“ vysvetľuje. „Firma, ktorá analýzu realizovala, navrhla v rámci banskobystrického samosprávneho kraja dve logistické miesta, kde by sa komunálny odpad mohol sústrediť a ďalej spracovávať. Ide o oblasť medzi Žiarom nad Hronom, Zvolenom a Lučencom.“ Osobne s analýzou nie je celkom spokojný, oceňuje však skutočnosť, že odhalila rezervy i spôsoby, ako sa napríklad zbaviť starých ekologických záťaží.
Nový spôsob nakladania s odpadmi začne byť akútny už v blízkej budúcnosti. Kým zatiaľ väčšina vyprodukovaného odpadu na Slovensku končí na skládkach, ktoré sa považujú za najhorší spôsob nakladania s odpadom, v budúcnosti sa budeme musieť preorientovať na iné metódy. Jednou z nich je aj pyrolýza, pri ktorej ide o termické rozloženie organickej hmoty bez prívodu kyslíka. Tá je ekologicky vhodnejšia ako spaľovanie. „Touto metódou likvidujú odpad napríklad v Taliansku, pričom jedno zariadenie je schopné spracovať až tristotisíc ton odpadu ročne. Ak by sa lokálne odpad dôsledne separoval, potom by v banskobystrickom kraji postačovalo len jedno takéto zariadenie,“ domnieva sa Danko, ktorý má podrobne naštudované rôzne spôsoby nakladania s odpadom. To je však už v kompetencii vyšších orgánov. Žarnovičania budú aj naďalej svoj komunálny odpad ukladať na skládke v Bzenici.

(AB)