Písmo:A^-|A⁺00

Bocianí párik sa počas teplých dní vyhrieva na slnku a čistí si perie. Spoločne si pripravuje hniezdo, do ktorého privedie potomstvo. „Prileteli asi pred tromi - štyrmi týždňami, keď bolo pekné počasie. Najskôr tu krúžil jeden, potom, keď napadol sneh, prišiel aj druhý. Asi ich pomýlilo počasie, keď tento rok prišli tak zavčasu,“ uvažujú nad skorým príchodom operencov z Afriky Kozárovčania Anton Betin a Ladislav Švolik. Hniezdo na funkčnom elektrickom stĺpe obývajú bocianie páry už dlhé roky. Elektrikári im len niekoľko metrov odtiaľ postavili nový stĺp, ten sa však dlhonohému páriku nepozdáva. „Stále prilietajú na staré miesto na tento stĺp. Majú tam už nanosené raždie,“ ukazuje L. Švolik. Ako hovorí, tento rok sa tu po prílete páriku objavil ďalší bocian, s ktorým sa o hniezdo pobili. Na bociany si obyvatelia Kozároviec už zvykli. Načo sa však nevedia naučiť, sú žaby a hady, ktoré občas nájdu vo svojich záhradách. A. Betin býva blízko potoka, a tak bociany vída brodiť sa a hľadať v ňom potravu: „Na Čaradický potok chodia loviť ryby alebo žaby, občas chytia aj hada. Stáva sa, že keď s úlovkom letia ponad záhrady, vypadne im zo zobáka. U suseda v záhrade držal pes v šachu takého hada,“ rozpína L. Švolik ruky meter od seba. Ako hovorí, bociany ho sprevádzajú, aj keď rotavátoruje v humne: „Vykračujú si dva metre za mnou a zo zeme zbierajú červíky, ktoré vyoriem.“ Bociany prilietajú po zime, aby po tisíckach preletených kilometrov priviedli na svet svoje potomstvo. V Kozárovciach sa ich už vystriedalo niekoľko desiatok generácií. Ako miestni obyvatelia spoločne konštatujú, bociany sú lepší meteorológovia ako my. Dôkazom toho je fakt, že vedia, kedy je najvyšší čas vydať sa na dlhú cestu za teplom. „Odlietajú podľa počasia a nie podľa dátumu. Vlani prišla jeseň skôr ako zvyčajne a aj bociany odišli skôr,“ dodávajú. JANA NÉMETHOVÁ

Článok pokračuje pod video reklamou