16. apr 2008 o 0:00
Bez pomoci rúk obsluhuje Matúš upravený počítač
Matúš Kohút z Hornej Seči je ôsmakom na základnej škole. Tak ako jeho spolužiaci, aj on sa začína rozhodovať, kde bude pokračovať v štúdiu. Vo výbere ho obmedzuje jeho telesný hendikep. Na vozíku ostal potom, ako naňho padol náhrobný kameň na cintoríne.
Od nešťastného úrazu, ktorý sa stal pred ôsmimi rokmi, sa o Matúša stará otec Jaroslav. Ako hovorí, najťažšie boli pre nich prvé mesiace v nemocnici. „Celá rodina si zvykala na novú situáciu, učili sme sa ošetrovať Matúša, ako aj zvládnuť základy rehabilitačných cvičení. V bratislavskej nemocnici sme sa s manželkou po mesiaci striedali pol roka, so zdravotníckym kolektívom sme vychádzali výborne," hovorí. Nasledovali ďalšie tri mesiace v nemocnici v Leviciach, odkiaľ si Kohútovci zobrali syna domov. „Hľadali sme spôsob, ako sa o Matúša čo možno najlepšie postarať v domácom prostredí. Zvážili sme všetky možnosti, a rozhodol som sa opatrovať syna, pretože potrebuje celodennú starostlivosť,“ spomína J. Kohút.
Otec a syn sú zohratý tím. V pracovných dňoch chodievajú do školy, kde spolu sedia v špeciálnej lavici. Matúš je totiž na vozíčku, a keďže neovláda ani svoje ruky, poznámky mu píše otec. Pri skúšaní Matúš odpovedá ústne rovnako ako jeho zdraví spolužiaci. Na matematike či fyzike diktuje riešenie príkladov učiteľke, ktorá ich píše na tabuľu. Rodičia aj učitelia ôsmakovi nadeľujú také množstvo úloh, aby sa naučil pracovať samostatne a dokázal si poradiť aj v budúcnosti.
Matúš je dobrý žiak, nemá neobľúbené vyučovacie predmety, najviac ho však zaujímajú počítače. Vďaka špeciálnemu zariadeniu head mouse, ktoré vyrábajú v Texase, môže plnohodnotne využívať počítač na hranie hier, písanie mailov či surfovanie po internete bez použitia rúk. „Špeciálna myš reaguje na fúknutie do plastovej hadičky. Zvykol som si na ňu rýchlo, výhodou je, že sa dá pripojiť aj na notebook, takže môžem používať počítač kdekoľvek,“ hovorí štrnásťročný Matúš. Takto upravené notebooky sú na Slovensku len dva – ďalší slúži školákovi, ktorý je odkázaný na podporu dýchania ventilátorom.
Jaroslav Kohút sa v roku 2003 stal Otcom roka, neustále vyhľadáva nové informácie o možnostiach skvalitnenia Matúšovho života. „Chodievame do kúpeľov, kde sa stretneme s deťmi s podobným postihnutím – práve tam sa dozvieme najviac užitočných informácií,“ dodáva J. Kohút.
ŽOFIA KYSEĽOVÁ
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou