Ľudia s dobrodružnými povahami. Aj tak by sme mohli nazvať odvážlivcov stopujúcich autá pri krajnici. Niektorí na svoj odvoz čakajú pár minút, iní celé hodiny. Záleží od šťastia.
Dvaja mladíci, banskoštiavnickí študenti, ho tiež pokúšali. S ceduľkou, ktorá jasne prezrádzala ich „cieľovú stanicu,“ trpezlivo čakali, či im niekto zastaví. „Stopujem aj v zime. Na tomto mieste stávam už päť rokov. Niekedy čakám päť minút, inokedy hodinu...,“ hovorí o čase strávenom zastavovaním áut jeden z chlapcov.
Do školy dochádza denne, takže skúsenosti s takýmto štýlom cestovania má bohaté. Okrem toho, že ušetrí, je to aj spôsob, ako sa dostať domov v prípade, ak mu už nejde žiadny spoj. Asi každého však napadne, či nemá obavy, ku komu nastúpi. Predsa len, človek nikdy nevie... „Je to bezpečné. Zatiaľ ma neobťažovala žiadna žena,“ dodá s úsmevom.
(EŠTE)