Vyše osemsto rokov starý je zemiansky rod Zsemberyovcov. Jeho potomkovia z Maďarska navštívili v sobotu 3. mája niekdajšie sídlo rodiny – kaštieľ v Žemberovciach. Od prvej svetovej vojny si tak areál a kaštieľ pozreli prvý raz spoločne.
Na vizitke Istvána Semberyho z maďarského Santova je rodový erb Zsemberyovcov. Presne taký istý je aj na fasáde kaštieľa v Žemberovciach. „V kaštieli sa narodil môj starý otec. Predali ho v roku 1880, a tak sa môj otec v roku 1902 narodil už v Leviciach,“ spomína prešedivený muž, ktorý už takmer 40 rokov pravidelne organizuje stretnutia potomkov zemianskeho rodu Zsemberyovcov. Ako hovorí, niekdajšie sídlo si občas zvonku pozreli, keď cez obec prechádzali. Uplynulú sobotu sa jemu a aj ďalším príslušníkom šľachtického rodu, žijúcim po celom Maďarsku, naskytla možnosť dostať sa do areálu a časti kaštieľa.
V Žemberovciach sa strela tridsiatka potomkov bývalých zemanov vrátane detí a mládeže, ktorá prekonala stovky kilometrov na motorkách. To, že sa návrat do minulosti podaril, je čiastočne vecou náhody. „Naša obec už dávnejšie chcela nadviazať kontakty s nejakou slovenskou obcou. Keď ma náš starosta Miklos Kollár oslovil, vedel som, že u nás bývajú potomkovia zemanov Barossovcov zo Žemberoviec a István Sembery, potomok zemanov Zsemberyovcov,“ hovorí Ladislav Malý z maďarskej obce Santov, ktorý je miestnym historikom. Na základe toho oslovilo vedenie Santova, ležiaceho štyridsať kilometrov od Budapešti, starostku Žemberoviec Janu Staňovú. Vlani v júli obe obce podpísali medzinárodnú spoluprácu. „Zo Santova boli u nás na jeseň. Delegáciu obce sprevádzal aj István Sembery. Veľmi sa mu tu páčilo a už vtedy si predsavzal, že tu v máji zorganizuje stretnutie rodu Zsemberyovcov, aby si pozreli niekdajší rodový majetok,“ hovorí starostka Jana Staňová. Pripomína aj historické súvislosti: „Prvá písomná zmienka o obci Žemberovce pochádza z roku 1234. Chotár v Dolných Žemberovciach bol majetkom rodu Zsemberyovcov, ktorých sídlom bol kaštieľ a po ktorých obec nesie pomenovanie. V Horných Žemberovciach bola rodina Barossovcov.“ Kaštieľ stojí v strede obce dodnes. Po reštitúcii sa dostal do súkromných rúk, súčasný majiteľ, ktorý v ňom aj býva, zvažuje jeho predaj. Potomkovia šľachtického rodu by oň záujem síce mali, ale ako hovoria, nemajú na kúpu peniaze. „Pred prvou svetovou vojnou odišli naši predkovia do Maďarska. Nemali takmer nič, ja mám teraz viac pozemkov, ako mal môj otec,“ smeje sa István Sembery, ktorý bol záhradným architektom v Budapešti. Jeho záľubou je záhradkárčenie a spolu s manželkou, ktorá sa zaujíma o rodokmeň, organizuje stretnutia širokého príbuzenstva. Ako hovorí, nemajú medzi sebou zvady. Možno aj preto, lebo nemajú žiadne majetky, a teda neboli hriechy pre dedičstvo. Sú vlastne zemanmi bez zemí. „Necítim sa byť nič viac, ale ani nič menej ako ostatní Žemberovčania, aj keď som zo šľachtickej rodiny,“ dodáva sympatický pán s modrou krvou.
JANA NÉMETHOVÁ
