28. máj 2008 o 0:00
Bahno z polí zaplavilo domy v Krškanoch
Zo slnečnej oblohy sa v Krškanoch v priebehu pár minút spustil prudký lejak s krúpami. Na štvrtok 15. mája miestni obyvatelia budú dlho spomínať. Voda, ktorá z polí spláchla zeminu, dosahovala vyše pol metra. Bahno sa dostalo do záhrad, domov aj studní.
Prístupovú cestu do Krškán v smere od Levíc v piatok dopoludnia pokrývali nánosy bahna. Deň predtým ho priniesla z polí voda z prietrže mračien. Na ulici, kde vedľa seba stojí šesť rodinných domov, sa pracovalo. Domáci zorganizovali brigádu, aby bahno dostali zo záhrad a domov. Pri čistení piatich studní pomáhali levickí hasiči. „Tri domy nemajú prípojku na obecný vodovod, a tak sú odkázaní na vodu zo studní. Hasiči z nich vytiahli vodu a vydezinfikovali ich,“ informovala starostka Krškán Viera Frtúsová. Aby bola voda pitná, čistenie a dezinfekciu museli opakovať.
Následky živelnej pohromy odstraňovala aj rodina Jána Deáka. Pomôcť prišli pracovníci firmy, ktorí pred pohromou prerábali dvor. Drahá dlažba sa stratila pod bahnom, kopa kameňov, ktoré priviezli na liazke, bola rozhádzaná po dvore. Fľaky na domoch v polmetrovej výške naznačovali, pokiaľ voda siahala. Dostala sa aj do pivníc a zvýšeného suterénu, v ktorom Deákovci len pred pár dňami položili novú plávajúcu podlahu.
„Vo štvrtok o pol piatej sa zatiahlo a prišiel dážď s ľadovcom. Všetko to trvalo niečo vyše pol hodiny,“ ukazoval brigádnik na bahno v záhrade, premiešané s guličkami ľadovca a slamou. Voda sa valila z kopca a pri ceste sa rozdelila na dva smery. Jeden si našiel cestu k obecnému úradu s detským ihriskom, druhý prúd vošiel do jarku na jej druhej strane. Keď sa jarok naplnil po okraj, bahno sa vylialo do predzáhradiek domov. „Po daždi vyšlo slnko, voda za polhodinu upadla. Keď sme videli, čo sa stalo, ani sa nám nechcelo pustiť do čistenia. Začali sme dnes ráno,“ vysvetlil J. Deák. Popritom muži s lopatami nakladali kašovitú hmotu, ktorá zakryla záhony, na fúrik. Odtiaľ ju pomocou techniky vozili k brehu Sikenice. Keby bol jarok dostatočne hlboký, prívalovú vodu by odviedol do potoka. „Keď sa podobná pohroma stala v roku 1994, vykopali sme jarok na ochranu intravilánu. Predvlani sme ho čistili. S družstvom sme sa dohodli, že na kopci budú sadiť len hustosiate obilniny. Teraz tam je slnečnica, pole je holé, vodu nemalo čo zadržať. Za prietrž mračien nikto nemôže,“ krúti hlavou starostka a dodáva, že jarok budú musieť prehĺbiť.
Vinníkov nehľadajú ani ľudia postihnutí pohromou. Hovoria len, že už ich predkovia hovorievali, že jačmeň alebo pšenica vodu zadržia, slnečnica a kukurica nie. „Tu sa nedá hľadať vinníka, jednoducho to prišlo. Obávame sa ale, aby sa pohroma nezopakovala,“ dodáva Pavla Deáková.
JANA NÉMETHOVÁ
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
