Písmo:A^-|A⁺00

Rastislav Kubica sa ocitol až v Katare. O svojich pocitoch z Kataru sa exkluzívne pre týždenník Týždeň na Pohroní vyjadril Rastislav Kubica. „Spolu s hlavným Ľubošom Micheľom a Romanom Csabaiom sme pískali finále tamojšieho Emir Cupu, ktorý sa odohral v hlavnom meste Kataru, v Dohe. Hralo sa na nádhernom štadióne s kapacitou 50 000 divákov. Streli sa dve mužstvá, ktoré počas dlhodobej časti tamojšej súťaže skončili na prvom a treťom mieste. Víťazom Emir Cupu sa napokon stal celok, ktorý do finále postúpil z tretej priečky. V normálnom hracom čase sa zápas skončil nerozhodne 2:2, o všetkom rozhodli až strely zo značky pokutového kopu. Vtedy sme ešte netušili, že pre Ľuboša Micheľa to bude pravá generálka na finále Ligy majstrov, ktoré vrcholilo taktiež až v penaltovom rozstrele (smiech). Napriek enormnej horúčave, keď sa teplota vzduchu vyšplhala na 41 stupňov, ma prekvapila vysoká technická vyspelosť hráčov oboch celkov a taktiež ohľaduplnosť hráčov voči sebe. Zo začiatku bolo aj skvelé a pekelné tempo, pod vplyvom veľkej horúčavy sme si aj my a nielen hráči užili svoje, ale zvládli sme to. Zápas to bol prakticky bezproblémový“. Dalo by sa povedať, že v Katari berú tieto finálové zápolenia ako veľkú spoločenskú akciu... „Presne tak. Po zápase nás k sebe do čestnej lóže pozval aj samotný Emir, podal nám ruku i poďakoval za výkon. Všetci traja sme dostali krásne hodinky, takže máme aj hmotné spomienky na tento výnimočný a nevšedný deň. V Katare sa do futbalu vráža veľa peňazí, vďaka rope je tento štát bohatý a vidieť to aj na futbale. Na finále Emir Cupu si emirovia pozývajú známych medinárodných rozhodcov, minulý rok tu bol pískať napríklad Nemec Markus Merk. A taktiež si môžu dovoliť zaplatiť aj kvalitných európskych trénerov, napr. Bora Milutinovič, bývalý tréner Srbska, pracuje v Katare. Skrátka, robia futbal naozaj na úrovni a neustále napredujú.“ Porovnanie so slovenskou ligou by asi vyznelo dosť komicky... „Nemôžeme porovnávať neporovnateľné. Okrem financií je asi najväčší rozdiel v povzbudzovaní. V Katare sa diváci futbalom bavia, u nás to ešte veľmi dlho neuvidíme. A to, čo robia napríklad trnavskí fans ako vytrhávanie sedadiel a podobné nezmysly, je v týchto krajinách niečo nepredstaviteľné. Chýba nám korektné a slušné povzbudzovanie.“ ĽUBOŠ RÁC

Článok pokračuje pod video reklamou