Rastislav Kubica s Micheľom rozhodovali u Emira v Katare
Rastislav Kubica je pomaly, ale isto už skúseným medzinárodným rozhodcom. Jeho povolanie asistenta hlavného rozhodcu alebo presnejšie funkcia postranného rozhodcu ho priviedla do končín, kde sa slovenská pospolitosť veru často nedostane.
Rastislav Kubica sa ocitol až v Katare. O svojich pocitoch z Kataru sa exkluzívne pre týždenník Týždeň na Pohroní vyjadril Rastislav Kubica. „Spolu s hlavným Ľubošom Micheľom a Romanom Csabaiom sme pískali finále tamojšieho Emir Cupu, ktorý sa odohral v hlavnom meste Kataru, v Dohe. Hralo sa na nádhernom štadióne s kapacitou 50 000 divákov. Streli sa dve mužstvá, ktoré počas dlhodobej časti tamojšej súťaže skončili na prvom a treťom mieste. Víťazom Emir Cupu sa napokon stal celok, ktorý do finále postúpil z tretej priečky. V normálnom hracom čase sa zápas skončil nerozhodne 2:2, o všetkom rozhodli až strely zo značky pokutového kopu. Vtedy sme ešte netušili, že pre Ľuboša Micheľa to bude pravá generálka na finále Ligy majstrov, ktoré vrcholilo taktiež až v penaltovom rozstrele (smiech). Napriek enormnej horúčave, keď sa teplota vzduchu vyšplhala na 41 stupňov, ma prekvapila vysoká technická vyspelosť hráčov oboch celkov a taktiež ohľaduplnosť hráčov voči sebe. Zo začiatku bolo aj skvelé a pekelné tempo, pod vplyvom veľkej horúčavy sme si aj my a nielen hráči užili svoje, ale zvládli sme to. Zápas to bol prakticky bezproblémový“. Dalo by sa povedať, že v Katari berú tieto finálové zápolenia ako veľkú spoločenskú akciu... „Presne tak. Po zápase nás k sebe do čestnej lóže pozval aj samotný Emir, podal nám ruku i poďakoval za výkon. Všetci traja sme dostali krásne hodinky, takže máme aj hmotné spomienky na tento výnimočný a nevšedný deň. V Katare sa do futbalu vráža veľa peňazí, vďaka rope je tento štát bohatý a vidieť to aj na futbale. Na finále Emir Cupu si emirovia pozývajú známych medinárodných rozhodcov, minulý rok tu bol pískať napríklad Nemec Markus Merk. A taktiež si môžu dovoliť zaplatiť aj kvalitných európskych trénerov, napr. Bora Milutinovič, bývalý tréner Srbska, pracuje v Katare. Skrátka, robia futbal naozaj na úrovni a neustále napredujú.“ Porovnanie so slovenskou ligou by asi vyznelo dosť komicky... „Nemôžeme porovnávať neporovnateľné. Okrem financií je asi najväčší rozdiel v povzbudzovaní. V Katare sa diváci futbalom bavia, u nás to ešte veľmi dlho neuvidíme. A to, čo robia napríklad trnavskí fans ako vytrhávanie sedadiel a podobné nezmysly, je v týchto krajinách niečo nepredstaviteľné. Chýba nám korektné a slušné povzbudzovanie.“
ĽUBOŠ RÁC
