Článok pokračuje pod video reklamou
Chov dobytka do intravilánu mesta nepatrí
Podľa hygienika totiž nie je možná existencia živočíšnej výroby v priestoroch, kde sa uvažuje s výstavbou ďalšej obytnej zóny. Situácia je pre družstvo o to nepríjemnejšia, že pozemky, na ktorých stojí už celé desaťročia, patria mestu. To im navrhlo, aby si nové maštale vybudovalo za mestom, konkrétne na Kupči.
„Snahy zrušiť živočíšnu výrobu v Žiari nie sú nové. Už pred pár rokmi sa hovorilo o tom, že by sa mala z mesta vysťahovať. Vtedy sme navrhli, že okolo strediska vysadíme zeleň, tzv. ochranné pásmo a znížime stavy hovädzieho dobytka,“ vysvetľuje predseda poľnohospodárskeho družstva Peter Legíň. „V tom čase, podľa hygienikov, ochranné pásmo medzi živočíšnou výrobou a rodinnými domami muselo mať šírku minimálne dvesto me-
trov. Platila zásada, že na jeden kus dobytka bol potrebný jeden meter ochranného pásma. Boli sme ochotní znížiť počet zvierat na dvesto.“
Kupča nevyhovuje, pôjdu do Lutily
Živočíšnu výrobu tu chceli udržať najmä kvôli novovybudovanej dojárni a zrekonštruo- vanej maštale pre dojnice. „V súčasnosti niečo takéto presťahovať, alebo vybudovať nové, nie je reálne,“ pokračuje Legíň. „Vzhľadom k tomu, že situácia je taká, aká je, prijalo predstavenstvo družstva riešenie, že žiarske stredisko presťahujeme do strediska v Lutile, kde máme momentálne umiestnený len mladý dobytok.“ Ponúkaná lokalita Kupča im totiž absolútne nevyhovuje. Nie sú tam žiadne komunikácie, chýba vodný zdroj a výstavba strediska so spevnenými plochami by stála milióny a milióny korún.
„V Lutile sú v súčasnosti voľné staré maštale. Tie by sme chceli s pomocou eurofondov zrekonštruovať a umiestniť v nich dojnice. Nutné bude vybudovať novú dojáreň, obnoviť močovkovú jamu, hnojisko a kanalizáciu. Podľa projektanta by nás to stálo okolo 50 miliónov korún. A to budovy, hnojisko a močovková jama existujú, len ich treba prispôsobiť novým predpisom,“ vysvetľuje predseda. Keďže ide o také finančné prostriedky, ktoré by ani pri najlepšej vôli „neutiahli“, ustúpili od celkovej rekonštrukcie. „Cez projekty Európskej únie sa snažíme získať prostriedky aspoň na močovkovú jamu, hnojisko a kanalizáciu. Ich rekonštrukcia bude stáť okolo osem miliónov. Treba spraviť nové izolácie, elektronický monitorovací systém,“ vymenúva. „Vyhodíme milióny, ale životné podmienky zvierat nezlepšíme. Zo starého spravíte vždy len staré!“
Nenávratná investícia
Situáciu zhoršuje skutočnosť, že živočíšna výroba je v súčasnosti na Slovensku stratová. Napríklad v minulom roku bola výrobná cena jedného litra mlieka 10,60 Sk a realizačná 9,50 Sk. „Na každom litri sme prerobili korunu. Celková strata sa tak vyšplhala na viac ako 1,4 mil. Sk. Niet predpokladu návratnosti vynaložených prostriedkov na nútené presťahovanie,“ dodáva. Pritom v doterajších priestoroch by mohli fungovať celé roky bez akýchkoľvek väčších investícií.
Zlepšenie situácie by mohlo priniesť zvýšenie dojivosti. Vlani síce dosiahli dojivosť 5111 litrov mlieka na jednu kravu, ale stále to nestačí. Podľa predsedu by úplne ideálne bolo dosiahnuť dojivosť okolo šesťtisíc litrov na dojnicu. Účinnými opatreniami v starostlivosti o zvieratá sa to dá dosiahnuť. Veď pred tromi rokmi tu mali dojivosť len 3 800 litrov na kravu. „Rezervy ešte sú v zdravotnom stave zvierat, v ich výžive, i v ľuďoch,“ pripúšťa. V súčasnosti má žiarske družstvo viac ako 500 kusov hovädzieho dobytka, z toho vyše dvesto dojníc.
Presťahovať sa chcú do troch rokov
Z časového hľadiska plánujú mladý dobytok presťahovať do roku 2009 a dojnice do roku 2011. Všetko záleží od finančných prostriedkov. V pôvodných priestoroch pod Šibeničným vrchom naďalej zostane strojnotraktorový park, administratíva a rastlinná výroba. V rámci nej obhospodarujú 1180 hektárov poľnohospodárskej pôdy v katastroch Šašovského Podhradia, Žiaru nad Hronom a Lutily. Z toho je 880 hektárov ornej pôdy, na ktorej pestujú pšenicu, jačmeň, raž, repku olejnú, slnečnicu, lucerku a kukuricu na siláž.
ALENA BARTÓKOVÁ
