Služobná zbraň, rovnošata, kancelária, počítač, fotoaparát, auto. Má všetko, čo k vykonávaniu svojej práce potrebuje. „Možno pol dediny má moje číslo. S telefónom aj spávam,“ smeje sa na úvod Peter Gregor, ktorý vo funkcii obecného policajta začal pracovať v magickom roku 2000. Predtým, ako sa tejto pozície ujal, pôsobil medzi žarnovickými mestskými policajtmi.
Bitka v krčme
S myšlienkou zriadiť políciu v rodnej obci prišiel sám. „S týmto návrhom som oslovil vtedajšieho starostu. Najskôr mal obavy, ako to bude fungovať s jedným človekom. Každý si v súvislosti s policajtmi predstaví bitku v krčme a on sa zamýšľal nad tým, ako by som to riešil sám. Povedal som mu teda, aby si pozrel štatistiky, ku koľkým výtržnostiam dochádza v re-
štauračných zariadeniach,“ hovorí a zároveň dodáva, že takýchto incidentov sa počas roka vyskytne len pár. Väčšinou k nim volá hliadku z Obvodného oddelenia policajného zboru v Žarnovici. „Ostatné veci riešim v zmysle zákona o obecnej polícii a priestupkového zákona,“ podotkne.
Nedáva hneď pokutu
Najčastejšie robí „zmierovateľa“ pri občianskom spolunažívaní. „K hádkam dochádza medzi manželmi, alebo susedmi.“ Pravidelne sa však stretáva aj s priestupkami proti verejnému poriadku. „Ide napríklad o neporiadok na verejnom priestranstve, alebo rušenie nočného kľudu,“ pokračuje. Kým sa dá, vybavuje tieto záležitosti pohovorom. „Som odtiaľto, miestnych dobre poznám a viem, či už má výtržník nejaký priestupok za sebou. Ak sa dostal do problému prvýkrát, nedávam hneď pokutu. V prípade, že sa situácia opakuje, alebo ide o niečo závažnejšie, riešim to blokovou pokutou konaním. Alebo to odstúpim v zmysle vecnej príslušnosti na priestupkové oddelenie obvodného úradu,“ vysvetľuje.
S nikým nemá problém
Podľa Petra Gregora by mal mať policajt medzi ľuďmi dôveru a rešpekt, ale nemali by sa ho báť. Tvrdí, že s nikým nemá problém. „Ešte sa mi nestalo, že by ma niekto napadol. Možno slovne, ale väčšinou bol dotyčný v podnapitom stave a keď vytriezvel, prišiel sa mi ospravedlniť.“ Strach, či obavu chodiť medzi ľudí jednoducho nemá. „Človek na tomto poste je často aj psychológom, či pedagógom. Z rôznych situácií musím vedieť vykľučkovať a rozhodnúť sa pre správnu stratégiu,“ opisuje schopnosti, bez ktorých by svoje povolanie nemohol vykonávať.
Rozhádaná rodina, hladní zlodeji
Na najkurióznejší, či najvtipnejší zážitok v práci si narýchlo nevedel spomenúť. „Ale najradšej mám také, pri ktorých sa nikomu nič nestane a skončí to s humorom.“ Naopak, najhoršie znáša pohľad na trpiace deti. „Keď v noci prídem do rozhádanej rodiny a ony plačú. Je to smutné.“
Stretáva sa aj s takzvanými hladnými zlodejmi. „Zo záhrad kradnú zemiaky, cibuľu, mrkvu...,“ usmieva sa nad prehreškami. „Momentálne nám tu však vyčíňa diviak,“ dodá na pobavenie.
EVA ŠTENCLOVÁ
