Rezbárčiť začal pred desiatkami rokov ako bača. Dlhé večery pri ovečkách mu príjemne ubiehali pri výrobe črpákov s obrázkami z valašského života. „Ešte teraz ich mám pekne vyúdené kdesi odložené,“ snaží sa spomenúť si. K drevu sa vrátil, keď prišiel o prácu. „Dnes už to nie je to, čo voľakedy. Tak aspoň porobím, čo treba okolo domu a v záhradke,“ povie. Kvôli jeho blízkemu vzťahu k stromom a kvetom si ho starosta Nevoľného vybral, aby sa staral o obecnú zeleň. „Ale to nič nie je, len dbám o to, aby starostovi okno na kancelárii nezacláňali konáre,“ zažartuje.
Za prútím chodieva desiatky kilometrov
Vo voľnom čase, ktorého je nazvyš hlavne v zime, sedáva pri okne v útulnej kuchynke a s pomocou dlát a lekárskeho skalpela vyrezáva. Spod jeho veľkých chlapských rúk vychádzajú jemné umelecké diela. Či už ide o postavy valachov, ktorých zachytil pri príprave syra tradičným spôsobom, alebo o vtáky, ktoré dodatočne vymaľúva temperovými farbami. Sýkorky, žltochvosty, červienky, všetko druhy, ktoré vída v prírode Kremnických vrchov. Keď ich stvárni, umiestňuje ich na skutočné konáre. Tie si môžu jeho známi a priatelia, ktorých nimi obdarúva, zavesiť v domácnosti ako dekoráciu. „Raz by som chcel nimi naplniť celý strom, no zatiaľ nebolo času,“ prezradí nám niečo zo svojich plánov. Okrem vyrezávania sa venuje aj košikárstvu a výrobe kraslíc. Nejeden chlapec v okolí vlastní korbáč od majstra Janka. Kraslice najskôr zafarbí a potom do nich vyškrabáva ornamenty. Keď sú hotové, vešia ich na prútiky, ktoré pripomínajú kvety. Vyrobiť taký prútik – kvet si žiada zručnosť, ale aj opatrnosť. „Ak nožíkom príliš zatlačíte, výsledok úplne pokazíte. Prvýkrát som túto techniku videl v televízii v relácii Naše hobby a vyskúšal som to. Moje prvé pokusy neboli veru tým dnešným vôbec podobné,“ povie sebakriticky. Ozdobné prútiky už skrášľujú byty a domy po celom Slovensku, ba dokonca i v Brne. Mnohí ich mohli vidieť aj na regionálnych výstavách ľudových remeselníkov.
Materiál na ne zháňa desiatky kilometrov od domova, v Nevoľnom totiž krík, z ktorého ich vytvára, nerastie. Sám sa hodiny a hodiny túla prírodou a obdivuje jej krásy. „Bez toho by som neprežil. Potrebujem byť vonku, prechádzať sa po lesoch a lúkach, pozorovať stromy, kvety a zvieratá,“ vyzná sa nám zo svojej záľuby. Domov často neprináša len prútie, ale aj liečivé rastliny. „Vieme, čo je na aké problémy dobré, čo kedy pomôže,“ pochváli sa svojimi bylinkárskymi skúsenosťami.
Inšpirácia priamo za oknom
Napriek tomu, že drevo je mu zo všetkých materiálov najbližšie, najväčší obdiv vzbudzujú miniatúry vyrezané do mydla. „Niekde som o tom čítal. Používam pracie mydlo a ako náradie špeciálne čínske dlátka,“ vysvetľuje. Z pomerne malého kusu mydla už vznikla zasnežená dedinka, ale aj verná replika nevoľnianskeho kostola. Ten má Ján priamo za oknom, a tak po inšpiráciu nemusel chodiť ďaleko.
Svoje výrobky nepredáva, väčšinou ich rozdá tým, ktorým sa zapáčia. „Robím to iba pre radosť. Keby som sa tým mal živiť, bolo by to ako za pásom vo fabrike,“ uzavrie.
(IVA)