Mnoho ľudí denne cestuje cez túto frekventovanú oblasť a vôbec netuší, že nad cestou sa nachádza vyhasnutá sopka. Na prvý pohľad sa vám zdá, že je to obyčajný kopec. Pri lepšom zahľadení sa, vašu pozornosť upúta kopec, ktorý má rovný vrch. A práve vtedy sa pozeráte na sopku!
Na území Slovenska bola najintenzívnejšia sopečná činnosť v období mladších treťohôr. V tomto období sa vytvorili aj Štiavnické vrchy, v ktorých sa sopka Pútikov vŕšok nachádza. Štiavnický vulkán patril k tým najväčším sopkám na svete. Bol vysoký asi 4 kilometre. Vrchol vulkánu má rozmery 18 x 22 km. Vek sopečnej činnosti je 16,5 až 8,5 milióna rokov.
V Štiavnických vrchoch došlo k porušeniu zemskej kôry. Otvor, ktorý vznikol, siahal až do magmatického plášťa zeme. Cez otvor sa dostávala magma von. Sopka zo seba chrlila zmesi tufov, sopečných bômb, sopečných plieskavcov a pokojné sopečné výlevy lávy sa pomaly plazili Chválenskou dolinou.
Pred 130 000 rokmi sa na tomto území začala posledná sopečná činnosť v strednej Európe. Mohol ju zažiť neandertálsky človek, ktorý tu v tom čase žil. Sopka Pútikov vŕšok bola 23. januára 1997 vyhlásená za prírodnú pamiatku. Na jej území platí piaty, najvyšší stupeň ochrany. Pútikov vŕšok je veľmi vzácna prírodná pamiatka nielen pre Slovensko, ale aj pre strednú Európu.
(SK)
