Dohováranie Františkovi R., u ktorého psy žijú, je ako mlátenie prázdnej slamy. Nepomáhajú prosby, ani hrozby. Nešťastní Dômkári si nevedia rady. Jednoducho ich odstreliť si nedovolia ani tam žijúci poľovníci. Nechcú mať zbytočné opletačky. Preto sa poškodení, ktorým psy napadli domáce zvieratá, obrátili na obecný úrad. Prípadom sa v rámci svojich kompetencií začal zaoberať obecný policajt Peter Gregor. „Všetky sťažnosti na psov boli telefonické. Keďže nešlo o správny delikt, v zmysle vecnej príslušnosti som ich postúpil na správny orgán. V tomto prípade na Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu v Žiari nad Hronom,“ informuje MY Gregor. Doteraz sa s prípadom agresívnych psov vo svojej praxi ešte nestretol. Zato už riešil sťažnosť na Františka R., ktorého ošípané vlani rozryli záhradky viacerým Dômkárom. Vtedy sa to zaobišlo písomným upozornením.
„Prvú sťažnosť na vyčíňanie psov Františka R. som zaznamenal začiatkom apríla,“ pokračuje Gregor. „Vtedy na dvore jedného rodinného domu v nočných hodinách napadli strážneho psa, ktorý bol uviazaný na reťazi. O pár dní neskôr ďalšia Dômkárka oznámila, že psy napadli jej kozu, ktorú mala uviazanú pred domom. Spôsobili jej zranenia v oblasti krku, koza však útok prežila.“ Ďalší lov na domáce zvieratá sa odohral prvého mája v popoludňajších hodinách. Vtedy štvornohí násilníci zabehli až do niekoľko kilometrov vzdialenej časti obce Tergotňa, kde usmrtili dve kozy pasúce sa v záhrade za domom. Keďže boli uviazané, nemali šancu ujsť. „Všetky nahlásené prípady som zaznamenal a postúpil ďalej. Vyšetrovanie pritom ukázalo, že išlo skutočne o psov, ktoré žijú u Františka R. Jeden je československý vlčiak a druhý je nižší, tmavej farby, neznámeho plemena,“ vysvetľuje. „Ich chovateľa som niekoľkokrát upozornil na voľný pohyb psov. Keďže porušil paragraf 48 zákona 39/2007 o veterinárnej starostlivosti, odovzdal som vec dňa 6. mája k ďalšiemu vybaveniu Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe v Žiari nad Hronom. Do 7 dní prišla od nich odpoveď, aby som doplnil spis o výpovede svedkov, prípadne o dôkazy. Podľa zákona som oprávnený objasňovať priestupky, ale v tomto prípade jediným oprávneným je regionálna správa,“ zdôrazňuje a zároveň dodáva, že takýmto prístupom správneho orgánu k prípadu sa len zbytočne naťahuje čas. Konať však treba okamžite. Od samotných Dômkárov sme sa totiž dozvedeli, že psy nenapádajú len kozy, ale aj hydinu a lesnú zver. Keď všetko vykántria, prídu na rad oni?
Dusty sa radšej
odsťahoval do krčmy
V domčeku na okraji hory žije so svojou rodinou Dômkárka Anna. Františkove psy jej odvliekli tri sliepky, napadli Dustyho a takmer zabili jednu kozu. „V zime som videla aspoň stopy, kade sa pohybovali, teraz ich prítomnosť môžem vytušiť len po zdlávenej tráve. Mačkám dávam žrať radšej v pivnici, aby ich to sem nelákalo,“ začína svoje rozprávanie. „Vo štvrtok pred Veľkou nocou som piekla. Cez otvorené okno som zrazu začula nárek srnčaťa. Nedalo sa to počúvať. Do toho sa miešalo hlboké vrčanie. Hovorím mužovi, že to určite Františkove psy drhnú srnku. Rýchlo som zavolala poľovníkovi z druhého konca dediny, aby prišiel. Už vedel, že sa niečo deje, lebo tie zvuky až tam bolo počuť. Hneď prišiel aj s puškou, ale keď ho psy zbadali, ušli. Sŕňa ležalo zamotané v kríčkoch, kde ho zaživa roztrhali.“ Na miesto činu sa psy ešte niekoľkokrát vrátili, kým po srnčati neostala ani stopa. A ak ešte donedávna v lese pobehovala lesná zver, dnes je prázdny. Stretnúť tu môžete nanajvýš dva besniace psy.
„Na Veľkú noc prišiel na „návštevu“ náš pes Dusty, ktorý sa pred časom radšej odsťahoval do krčmy,“ pokračuje Anna. „Už bola tma, keď som začula na dvore lomoz. Vyjdem von a vidím, ako nášho Dustyho drhnú. Chytila som motyku a vykríkla. Odbehli po bránku, ale potom sa vrátili. Keby som Dustyho nezahnala do garáže, boli by ho roztrhali rovno na schodoch,“ poukazuje na skutočnosť, že psy nemajú žiadny rešpekt pred človekom. O pár dní si svoje lovecké pudy vyskúšali na bezbrannej koze, ktorá sa pásla vpredu pod oknami. „S mužom sme vzadu na garáži prerábali zámku. V zlomku sekundy kozu napadli. Vlčiačka jej zaútočila na väzy, pričom jej prehryzla tepnu, ten druhý pes ju trhal odspodu. Vôbec ju nechceli pustiť. Kozu sa nám podarilo zachrániť, ale úžitok už z nej nie je žiadny. Vtedy som sa to rozhodla ohlásiť. Veď nie je možné, aby sa niečo také stávalo za bieleho dňa. Dodnes sa však nič nezmenilo,“ dodáva rozhorčene.
Máme si porobiť ploty!
Oproti kostolu žije staršia Dômkárka Mária, ktorá má výhľad na cestu k Františkovej samote. Väčšinu svojho času trávi na invalidnom vozíčku, má čas si všímať okolie. Psov podchvíľou vidí pobehovať, vôbec sa netají svojím strachom. „Vlčiak je len vlčiak. Aj predvčerom v noci bol tu, v ulici. Len tak tŕpnem, či nepodlezie pletivo okolo domu,“ strachuje sa. „Františkovi u nás necháva poštárka poštu. Koľkokrát sme mu dohovárali, aby niečo s tými psami robil. Jeho odpoveďou bolo, aby sme si porobili ploty. Dookola opakuje, že mu všetci ubližujú. Všetci za to môžeme, len on nie! Vraj ho tá vlčiačka živí. Bodaj by nie, keď štence predáva do zahraničia za veľké peniaze.“ Teta Mária nerozumie tomu, že niet človeka, ktorý by prinútil Františka zabezpečiť psov proti voľnému pohybu. Je jej ľúto usmrtených kôz na Tergotni. „Doba je ťažká. Tie kozy boli živiteľkami rodiny a teraz, kvôli niekoho bezohľadnosti, prišli o ne. Pes pobehujúci po lese je škodná. Tej sa treba zbaviť,“ domnieva sa.
Od návštevy samoty nás účinne odhovorila. „Pred chvíľou išiel domov taký napitý, ktovie kde sú tie psy. Radšej tam ani nechoďte. Ani poštárka tam nechce chodiť. A čo je najhoršie, cestička k nemu je vlastne turistický chodník na Richňavu, riadne označený značkami. Nechcem ani pomyslieť na to, čo sa môže stať náhodne idúcim turistom, ktorí o nebezpečenstve nič nevedia.“
Pokuta, nie náhrada škody
O psoch, ale ani o samotnom Františkovi, nemá v Dômkoch nikto dobrú mienku. Večne je pod parou, o nič sa nestará. Podľa miestnych psy roztrhali aj jeho vlastné kozy. Potom všade pripito roztruboval, že mu to nevadí, že sa psíci aspoň nažrali. A vraj škodný nie je, lebo vlčiačka mu vrhla sedem šteniatok, ktoré predal do Talianska. Na dohováranie, aby psom vybudoval voliéru alebo inak znemožnil ich voľný pohyb, nereaguje. Napriek tomu, že si uvedomuje ich deštrukčné správanie, veď sám je veterinárny lekár, doteraz neurobil nič, aby im v tom zabránil. Ako MY informoval Branislav Babirád zo žiarskej Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy, za tento priestupok mu hrozí pokuta do dvadsaťtisíc korún, v prípade opakovania priestupku sa môže pokuta zdvojnásobiť. „Prípad nám bol oznámený ako priestupok. Keďže v ňom chýbali výpovede svedkov, dôkazy, prípadne fotodokumentácia, spis som odoslal späť na doplnenie,“ vysvetľuje. „Konať vo veci budem môcť až po doplnení údajov.“ S tvrdením, že svedkov by mala vypočuť regionálna správa, sa nestotožňuje. „To môže vykonať obecná polícia, dokonca samospráva by mohla aj celý priestupok doriešiť. Ale máme také skúsenosti, že v obciach sa starajú len o príjemnejšie veci, napríklad vyberanie daní za psov. Keď sa však má riešiť niečo nepríjemné, obrátia sa na štátne orgány.“ Ako ďalej uviedol, veterinárna správa sa nezaoberá škodou spôsobenou voľne sa pohybujúcimi psami. „Tú si môžu poškodení vymáhať v občiansko-právnom konaní. V podstate majú dve možnosti - buď sa dohodnú s chovateľom alebo sa obrátia na súd,“ dodal.
ALENA BARTÓKOVÁ
