Štvrtok, 8. december, 2022 | Meniny má Marína

Školské časy ubehli, spomienky im zostali. Aké ich majú?

V SÚČASNOSTI ZASTÁVAJÚ významné posty. No aj oni boli kedysi školákmi. Ako sa s odstupom času pozerajú na časy strávené v škole? Prezradia to Pavel Bakonyi, primátor Želiezoviec, Zuzana Nemčoková, riaditeľka Združenej strednej školy obchodu a služieb v Le

Tešil sa po skončení každej triedy Pavel Bakonyi je primátorom Želiezoviec od volieb v roku 2006. Cestu na tento post začal v základnej a následne strednej všeobecnovzdelávacej škole v Želiezovciach. Odbor architektúra absolvoval na Stavebnej fakulte SVŠT Bratislava v rokoch 1970 až 1976. A ako si spomína na školské časy? „Nie vďačne. Po každej skončenej triede a škole som bol rád, že to mám za sebou. Myslím si, že školstvo na území bývalej Rakúsko-Uhorskej monarchie dodnes funguje skôr na vojenskej a nie Komenského tradícii,“ odpovedá primátor. Podľa neho na prvom mieste má byť podnecovanie k tvorivosti, hravosti a komunikatívnosti, vzájomná láska a úcta a nie memorovanie údajov, osvojovanie šablónových riešení a nekritické rešpektovanie vybraných autorít. V školských laviciach sa na jednej strane snažil vyhovieť rodičom, na druhej strane už v školskom veku registroval zásadné konflikty v spoločnosti a hľadal odpovede na nepríjemné otázky. Podľa slov primátora bol výborným žiakom - jednotkárom s jednou až tromi dvojkami. „Na vysokej škole som už nebol výborný, ale priemer mi neklesol pod dve. Mal som aj päťky, aj poznámky a vyfasoval som aj všelijaké zákazy, kto by si to pamätal,“ hovorí s úsmevom. Svoje životné hodnoty sa svojim dvom deťom nesnažil vnucovať. „Mikuláš má 33 rokov, absolvoval stredné odborné učilište s maturitou, žije a pracuje v Prahe. Margaréta má 30 rokov, absolvovala vysokú školu, žije a pracuje v Bratislave. Dodnes si myslím, že osobný príklad v práci, láske a životnom štýle je účinnejší ako akékoľvek násilie,“ vysvetľuje svoj postoj. Odkedy Pavel Bakonyi opustil školské lavice, zmenami prešiel aj školský systém. „Citeľnú zmenu vnímam v strate formálnej autority učiteľov. Prirodzená autorita sa v našich končinách ešte nenosí, ale to platí všeobecne o celej spoločnosti, nielen o školstve. Chce to viac času a prirodzený vývoj,“ myslí si. A aký je jeho pohľad na známky a uplatnenie sa v živote? „Známky sú jedným z ukazovateľov schopností človeka pri akomkoľvek hodnotení alebo výbere, nič viac a nič menej. Naozaj podstatné je to, čo je schopný človek vyprodukovať v konkrétnom čase a mieste,“ dodáva primátor Želiezoviec. Riaditeľka ušla cez plot Zuzana Nemčoková stojí na čele Združenej strednej školy obchodu a služieb v Leviciach. Pri výbere povolania ju ovplyvnila jej učiteľka matematiky: „Základnú školu som navštevovala v Dvoroch nad Žitavou a mala som šťastie na úžasnú matematikárku, pani riaditeľku Magdalénu Bitterovú. Učila ma aj technické kreslenie a myslím, že ona vlastne ovplyvnila môj ďalší osud. Vyštudovala som matematiku – deskriptívnu geometriu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Neskôr som si urobila rozširujúce štúdium informatiky na matematicko-fyzikálnej fakulte a tej sa venujem intenzívnejšie.“ Už niekoľko rokov si ako učiteľka sadá za katedru. Aká však bola žiačka? „Patrila som do skupiny šikovných žiakov, problémy som mala skôr pre svoju otvorenú povahu a zmysel pre spravodlivosť. Napríklad na základnej škole sme išli k zubárovi, ktorý zvyšoval hlas na spolužiakov. Tak sme ušli cez plot a podpísali odmietnutie ošetrenia. Ostatným sa to prepieklo, len ja som sa cítila poškodená a nešťastná, lebo na konci roka ma kvôli priestupku neocenili za súťaž,“ spomína riaditeľka na svoje školské časy. V súvislosti s minulými rokmi hovorí, že žiaci boli poslušnejší, viac si vážili učiteľov. „Na druhej strane učiteľ, ktorý je dobrý odborník vo svojom predmete a má rád prácu s deťmi, by nemal mať väčšie problémy ani dnes. Ja sa snažím veci riešiť dohodou a presným stanovením podmienok, čo od nich vyžadujem a nie trestom,“ hovorí. Rovnaký meter má aj na svoje vlastné deti: „Dcéra Martina má dvadsať a študuje na Masarykovej univerzite v Brne angličtinu – japončinu. Osemnásťročný syn Ľuboš je študentom medzinárodných vzťahov na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Pretože majú obidvoch rodičov učiteľov, občas ich kamaráti aj poľutovali,“ smeje sa Z. Nemčoková. Ako hovorí, latku im nasadila vysoko. Uplatnenie v živote však podľa nej závisí aj od šikovnosti jednotlivca: „Absolventi sa musia vedieť predať, ale vzdelávanie by som nepodcenila, pretože sa učíme doživotne.“ Náčelníkovi polície nešiel krasopis Náčelník mestských policajtov v Leviciach Jozef Polka spomína na školské časy rád. Jeho cesta za vzdelaním začala v Základnej škole v Hrkovciach, pokračovala v Šahách. Štúdium gymnázia absolvoval v Šahách a v Krupine, neskôr vyštudoval nadstavbu Vojenskej technickej odbornej školy, Vysokú školu technickú a Vojenskú akadémiu v Brne. „Nedá sa povedať, že by ma niektorý predmet nezaujímal. Išlo mi všetko, najviac ma však bavil dejepis a história. Už ako dieťa som inklinoval aj k technickým záležitostiam, na strednej škole sa mi zapáčila geológia vďaka učiteľovi, ktorý dokázal mladých ľudí zaujať,“ spomína J. Polka. Ako ďalej hovorí, najväčšie starosti mu robil krasopis, ktorý museli trénovať s pierkami. Za nepekné písmo učitelia trestali trstenicou a pravítkom. „Kedysi deti rozmýšľali ináč ako dnes. My sme sa báli, aby učitelia nejaké darebáctvo neprezradili rodičom, radšej som sa nechal učiteľovi vyťahať za vlasy. Dnešné deti nemajú taký rešpekt,“ porovnáva. Poznámky od učiteľov ho však neobišli: „V treťom ročníku som dostal poznámku za to, že sme sa šmýkali po zadku na parketách,“ hovorí s úsmevom. Jozef Polka bol dobrým žiakom, do žiackej knižky mu občas pribudli aj horšie známky. „Prísni boli hlavne učitelia materinského jazyka, ktorí si dali záležať na tom, aby sme ho dobre ovládali,“ hovorí. Ako rodič nebazíroval ani na známkach svojich detí. „Vždy som sa snažil držať hesla, ktoré mi povedal môj otec: Učíš sa pre seba, nie pre učiteľov, a tým som sa riadil aj pri výchove svojich detí. Snažil som sa ich viesť k tomu, aby mali dobré známky,“ približuje náčelník mestských policajtov. Štúdium detí doma motivovali modernou metódou, pri ktorej sa zároveň naučili gazdovať s peniazmi. „Za dobré známky deti dostávali peniaze, za zlé známky ich museli vracať späť. Týmto spôsobom boli sami zodpovední za to, aké vreckové im zostane,“ prezradil osvedčený spôsob motivácie. Vysvedčenia písal už aj na salaši Na Základnej škole svätého Vincenta v Leviciach riaditeľuje Milan Bridiš. Dlhé roky sa venuje výchove mladej generácie, na svoje školské časy mu zostali pekné spomienky. Do základnej školy nastúpil v Hronských Kľačanoch, v štúdiu pokračoval na Strednej všeobecno-vzdelávacej škole v Leviciach a Pedagogickej fakulte v Nitre. „Bolo to už dávno, keď som bol v úlohe žiaka, ale priateľstvá zo školy pretrvávajú po celý život,“ hovorí M. Bridiš. Na otázku, akým bol študentom, odpovedá: „Na základnej škole som patril k lepším, na strednej škole k priemerným, na vysokej škole som sa v štúdiu našiel. Mal som rád najmä humanitné predmety, jazyky a telesnú výchovu, menej mi pasovali prírodovedné predmety – potrápil som sa s matematikou,“ spomína na školské časy. Pri porovnávaní školstva v minulosti a súčasnosti nachádza veľa rozdielov: „Keď som chodil do školy, bola iná doba, niektoré veci sa ani nedajú porovnávať. Dnes pociťujeme všeobecnú krízu autority. Pritom je dôležité, aby vzťah medzi učiteľom, žiakom a rodičom bol založený na vzájomnej dôvere,“ hovorí. Riaditeľ školy si myslí, že vedomosti sú dôležitejšie ako známky. „Pokiaľ dieťa pracuje na hranici svojich možností, potom známky nie sú také dôležité. Bez svedomitého učenia sa dobré známky dajú len ťažko získať. Podstatné je, aby v škole vládli dobré vzťahy a deti sa do školy tešili,“ vysvetľuje. Pri otázke, či v detstve vyparatil nejaké šibalstvo, sa zasmeje: „Bolo to už dávno, ale aj my sme boli hraví a nezbední. Nevšedné bolo aj to, že ako začínajúci učiteľ som si musel poradiť s písaním koncoročných vysvedčení na školskom výlete na salaši,“ spomína kurióznu situáciu, ktorá vznikla z čias učiteľských začiatkov. Podľa vzoru svojich rodičov viedol aj svoje deti k zodpovednosti za dosiahnuté študijné výsledky. „Deti si boli vedomé, že sa učia pre život a pre seba. Odmeny za vysvedčenia boli u nás skromné, nebol to dôvod na dar,“ uzatvára Milan Bridiš. JANA NÉMETHOVÁ, ŽOFIA KYSEĽOVÁ
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najčítanejšie na My Žiar

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šéf sporiteľne: Synovia ma inšpirujú, čo čítať a koho sledovať
  2. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  3. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  4. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  5. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  6. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  7. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  8. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  1. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  2. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  3. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  4. Auto do 14-tisíc už nekúpite. Zvážte radšej prenájom
  5. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  6. Helenky prichádzajú na svetlo sveta s ďalšími novými bytmi
  7. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  8. Vianočný darček na celý život. Darujte návod k vlastnému telu
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 697
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 609
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 910
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 4 994
  5. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME 4 683
  6. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 284
  7. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME 3 266
  8. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 096

Blogy SME

  1. Martin Sústrik: Sociálny kapitál od Ruska po Švajčiarsko
  2. Anna Miľanová: Behavioristická psychológia z pohľadu Carla Rogersa...
  3. Věra Tepličková: Pracovať od svitu do mrku a nikdy inak
  4. Peter Chovanec: Mestá a vlaky Uzbekistanu
  5. Post Bellum SK: Nechcem byť súčasťou zániku demokracie
  6. Ján Roháč: Fotoblog XII.: Moje ulice Bukurešti
  7. Anna Miľanová: Zlatoň obyčajný ( Cetonia aurata )... 2022
  8. Miroslav Haviar: A čo takto kráľovstvo?
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 22 169
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 13 019
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 10 033
  4. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 360
  5. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 951
  6. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 2 530
  7. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 404
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 253
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Regionálne noviny MY organizujú už niekoľko rokov advetné podujatie Slovensko spieva koledy, ktoré v predvianočnom čase spája obyvateľov našej krajiny.


22 h
Súkromná škola umeleckého priemyslu v Kremnici.

Žiaci v škole ani nie sú a študujú dištančne.


5. dec
Návrh podoby Parku Štefana Moysesa.

Cieľ je spojiť park a objekt kaštieľa do harmonického celku.


SITA 5. dec
Ilustračná fotografia.

Od budúceho roka by mohli platiť desaťnásobne vyššiu daň z nehnuteľností.


TASR 2. dec

Blogy SME

  1. Martin Sústrik: Sociálny kapitál od Ruska po Švajčiarsko
  2. Anna Miľanová: Behavioristická psychológia z pohľadu Carla Rogersa...
  3. Věra Tepličková: Pracovať od svitu do mrku a nikdy inak
  4. Peter Chovanec: Mestá a vlaky Uzbekistanu
  5. Post Bellum SK: Nechcem byť súčasťou zániku demokracie
  6. Ján Roháč: Fotoblog XII.: Moje ulice Bukurešti
  7. Anna Miľanová: Zlatoň obyčajný ( Cetonia aurata )... 2022
  8. Miroslav Haviar: A čo takto kráľovstvo?
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 22 169
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 13 019
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 10 033
  4. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 360
  5. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 951
  6. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 2 530
  7. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 404
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 253
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu