Písmo:A^-|A⁺ 0 0

Šport i zábava „Áno, opäť sme sa, tak ako minulý rok, zišli na začiatku prázdnin. S Rišom Kucsom a Dávidom Demečkom sme pre deti pripravili basketbalový tábor,“ začal krídelník českých Pardubíc. Ako ďalej povedal, týždňový tábor pozostával s rôznych hier. Deti boli rozdelené do skupín a často sa trénovala aj dvoj až trojfázovo. „Tréningy sme mávali na 6. Základnej škole, v dome športu a v športovej hale. Samozrejme, zabezpečená bola strava, pitný režim, ale aj regenerácia. Boli sme sa aj kúpať na Margite, kde sa všetci do sýtosti vybláznili,“ hovorí Sýkora. Podľa jeho slov, účelom takéhoto táboru je hlavne spestrenie prázdnin pre deti. „Mám rád deti a som rád, že sa sem prihlásili. Robia to čo ich baví a to je najdôležitejšie. V sobotu sme však naše celotýždňové úsilie vyhodnotili. Odohrali sme turnaj v Športovej hale a večer sme sa zabavili na karnevalovej diskotéke,“ smeje sa „Syky“. Zložité začiatky Martin Sýkora začínal s basketbalom v Leviciach. „Mal som tuším osemnásť rokov, keď som nastúpil v levickom drese v extralige. Nepríjemne som si však zranil koleno. Bez basketbalu som bol takmer jeden a po sezóny, no ani to ma nezlomilo a dokázal som sa na palubovky vrátiť. Viedol nás vtedy Pavol Soóš,“ hovorí. Jeho spoluhráčmi boli napríklad Rišo Klein, Laci Lutovský, ale aj Majo Faith, či Milo Michalík. V roku 2004 však zamieril do Prievidze. „Tamojší klub o mňa prejavil záujem, no v sezóne sa im príliš nedarilo. Hrali o záchranu. Asi po polroku prišla ponuka z Lučenca. Neváhal som a podpísal som tam zmluvu,“ vraví o svojej ďalšej kariéry urastený basketbalista. Ukázalo sa, že angažmán v Lučenci bolo dobrým ťahom. Veď levický odchovanec sa tešil z majstrovského titulu. „Na Lučenec spomínam rád. Prvý rok som tam vyhral titul, v ďalšom sa nám podarilo vyhrať Slovenský pohár, prebojoval som sa do reprezentácie. No a v priebehu tretej sezóny som prestúpil do českých Pardubíc,“ dodáva. Dva razy tretí České mužstvo malo medailové ambície. „Mali niekoľko kvalitných hráčov. Boli tam traja Američania, zo Slovenska so mnou hrával Svitek z P. Bystrice, ktorý pred tým pôsobil v Nemecku. Spoluhráčom mi bol aj Peter Majerík z Prievidze. V Pardubiciach je dobrý kolektív, sem-tam som hrávala aj v základnej päťke, všetko však záležalo od trénerovej taktiky. Ja som mával hlavne obranné úlohy, no v zápase proti Libercu sa mi darilo aj strelecky. Dal som 24 bodov z toho šesť trojok. Bol to dobrý zápas,“ smeje sa Martin. Jasným cieľom v nasledujúcej sezóne je v Pardubiciach minimálne obhajoba tretieho miesta. „Už to, že sme získali bronzové medaily bolo pre Pardubice veľkým úspechom. V českom pohári sa nám tiež darilo, aj keď sme získali „iba“ bronz. Pokiaľ viem, tretie miesto chcú obhájiť, ale najviac by sme chceli samozrejme titul. Uvidíme ako to dopadne. Zmluvu mám ešte na rok.“ Sýkora však návrat do Levíc nevylúčil. „Rád by som si tu ešte zahral. Rysuje sa kvalitný káder, chalanom budem samozrejme držať palce.“⋌ TOMÁŠ BAČÍK

Článok pokračuje pod video reklamou