Písmo:A^-|A⁺ 0

Študenti archeológie z Brna, Bratislavy a Trnavy sú spolu s profesorom Jozef Bátorom z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre pri kúpalisku v Santovke od začiatku júla. „Táto lokalita dala meno významnej kultúre zo staršej doby bronzovej, maďarovskej kultúre. Po sto rokoch je to prvý výskum v tejto lokalite,“ uviedol Jozef Bátora. Ako povedal, táto kúpeľná oblasť bola vyhľadávaná už v 19. storočí šľachtou. V roku 1876 sa v Budapešti uskutočnil svetový kongres archeológov, ktorí sa vydali na exkurziu. „Jednu zo zastávok mali 11. až 13. septembra 1876 v Santovke. Každý dostal náradie a mohol tu kopať. Čo našiel, mohol si vziať so sebou. Tak sa nálezy zo Santovky dostali až do New Yorku či Paríža. Medzi svetoznámymi archeológmi bol napríklad sir Evans, ktorý odkryl Knossos na Kréte. My sme tu teraz pri kopaní našli mincu, ktorá pochádza z toho obdobia,“ opísal krátky pobyt bádateľov Jozef Bátora. Po vyše storočí pokračuje so svojím tímom v odkrývaní nánosov zeminy. Výskum, ktorý vedie, je tentoraz systematický. Zaznamenávajú polohu nálezov aj hĺbku, v ktorej ich našli. Neďaleko zadného vchodu do kúpaliska, priamo medzi rekreačnými chatkami, odkryli osem sond. Našli v nich historicky hodnotné nálezy. „Ide hlavne o keramiku, kostené a kamenné nástroje a nástroje z parožia. Prvýkrát sme zachytili aj zvyšky obydlí zo staršej doby bronzovej, čo je 2000 až 1500 rokov pred Kristom,“ opisuje unikátne objavy v niekdajšej osade. Archeológ predpokladá, že takýchto osád bolo v rámci sídliskovej štruktúry v okruhu pol kilometra niekoľko. „Osady bývali zväčša opevnené, táto zanikla pravdepodobne pokojným spôsobom, čo dokazujú nálezy,“ ukazuje na odkryté sondy. V jednej z nich objavili smetisko, kde skončilo množstvo nádob. Ako vysvetľuje, tie, ktoré sa asi nedali umyť, jednoducho vyhodili. Na dne ďalšej sondy sa črtajú stopy po peci, ktorá bývala súčasťou obydlia. Zaujímavosťou nálezísk v Santovke je, že príbytky boli postavené na podloží z travertínu, z ktorého na rôznych miestach vyvierajú minerálne pramene. V potôčikoch z nich niekdajší obyvatelia nachádzali potravu. „Pravdepodobne za potokom, na druhej strane, mohlo byť pohrebisko. Zatiaľ sa nám ho nepodarilo nájsť a spoznať duchovný život. Bude to otázkou budúceho výskumu,“ vyjadril ďalšie plány profesor Bátora. Všetko však bude závisieť od financií a aj ochoty majiteľov sprístupniť vede svoje pozemky. „Tento výskum je financovaný z peňazí vlády SR, ktoré nám tento rok postačujú na mesačnú činnosť. Pozemky na výskum nám poskytol Juraj Lauko. Ďalší majiteľ nám prístup neumožnil,“ uviedol pozitívny prístup miestneho podnikateľa. „O históriu a archeológiu sa zaujímam od detstva. V okolí sa nachádza travertín, ktorý vznikol z vody. V ňom sa zachoval aj odtlačok mamuta,“ hovorí o jednom z nálezov Santovčan J. Lauko. Všetky vykopávky študenti vedení archeológom Jozef Bátorom zaevidujú a odovzdajú na ďalšie skúmanie odborníkom. „Nálezy umyjú, zakonzervujú, keramiku zreštaurujú. O nálezoch vyjde monografia. Cieľom výskumu je zrekonštruovať život človeka staršej doby bronzovej,“ dodal J. Bátora. Nevylúčil, že časť z nich sa vráti späť do Santovky. „Budúci rok oslávime 740. výročie prvej písomnej zmienky. Pri tejto príležitosti by sme chceli pripraviť jednorazovú výstavku z nálezov. Vybudovať múzeum, to je zatiaľ len sen. Splniť by sa dal, ak by sme mali vlastnú budovu, čo zatiaľ nemáme,“ zauvažoval o možnostiach starosta Ľubomír Lörincz. JANA NÉMETHOVÁ

Článok pokračuje pod video reklamou