13. aug 2008 o 0:00
Pukančanka sa vydala za šťastím do Kuvajtu
ŽIVOT V PROSTREDÍ ako z rozprávok Tisíc a jednej noci by si vedela predstaviť asi každá žena. Alica Sabová z Pukanca vymenila bydlisko pod Štiavnickými vrchmi za ďalekú exotiku Kuvajtu.
O tom, že raz bude svoje deti vychovávať ďaleko od rodnej krajiny, sa jej kedysi ani nesnívalo. K životným zmenám dopomohla náhoda. „Keďže som nepočujúca, tak som študovala na Strednom odbornom učilišti pre sluchovo postihnutú mládež v Bratislave v odbore čalúnnik. Súčasťou vyučovania boli aj stretnutia so zahraničnými vyučujúcimi, raz sa tam objavil aj Saad, môj budúci manžel, ktorý tam prednášal už dvanásť rokov,“ spomína na prvé stretnutie s mužom z Orientu. Ako ďalej hovorí, so Saadom si od začiatku padli do oka. „Takisto je nepočujúci, zalichotilo mi najmä to, že bol úplne iný typ ako ostatní muži. Očaril ma svojím správaním a dobrým vystupovaním,“ hovorí mladá Pukančanka. Vzťahu s mužom z inej kultúry sa zo začiatku obávala, jej učiteľka však bola vydatá za Araba a vysvetlila jej zákonitosti a pravidlá moslimského sveta. „So Saadom som sa dostala do iného prostredia, často chodieval do Piešťan, ktoré sú známe faktom, že sú moslimským kúpeľným mestom. Keď som spoznala jeho priateľov, už som získala bližšiu predstavu o živote v ďalekom Kuvajte, ktorý sa mal stať aj mojím domovom,“ vysvetľuje. Po dvoch rokoch sa mladí zaľúbenci zosobášili v egyptskej Alexandrii. Alica bola nevestou na dvoch sobášoch: jednom moslimskom a ďalšom občianskom na Slovensku. „Prvé dojmy z návštevy Kuvajtu boli úžasné. Naskytol sa mi pohľad na krásne mestá, milých ľudí v pestrofarebnom oblečení. Zapáčilo sa mi aj to, že kuvajtská kuchyňa je veľmi chutná,“ približuje prvú návštevu vzdialeného Orientu. Skutočnosť, že žije ďaleko od svojich rodičov, jej nahrádza vlastná rodina. Spolu s manželom vychovávajú syna Jakuba a dcéru Sarah, obidvaja hovoria tromi jazykmi. „Chcem, aby moje deti vedeli, odkiaľ pochádzam. Hovorím si nimi po slovensky, arabsky, aj anglicky.
Odlišnosť kuvajtskej kultúry od európskej sa prejavuje aj v spôsobe obliekania. „Kuvajtské ženy chodia na verejnosť len vtedy, keď sú zahalené. Na hlave nosia šatku hijab, niektoré si zakrývajú aj tvár. Veľmi sa mi páči kuvajtská móda, ktorá je farebná a žiarivá. Normálne sa nosia aj rifle, ale vrchný diel oblečenia musí ženám zakrývať boky. Takisto je zakázané chodiť s odkrytými zápästiami a členkami,“ opisuje zákonitosti odievania v krajine s tropickými teplotami. Našťastie sa obyvatelia môžu schladiť na kúpaliskách, ktoré sú však podriadené zákonom. „Pri bazéne ženy nosia normálne plavky. Kúpaliská sú oddelené, zvlášť pre ženy s deťmi a zvlášť pre mužov,“ vysvetľuje pre našinca neobyčajné zvyky. Odchodom zo Slovenska mladá žena zmenila aj stravovanie. Ako hovorí, chýbajú jej najmä bryndzové halušky, v Kuvajte sa jedáva veľa ryže, zeleniny a ovocia. Najobľúbenejším nápojom je čistá voda, alkohol je zakázaný. Kuvajťanka z Pukanca je so svojím životom spokojná, na odlišnú kultúru si zvykla bez väčších problémov. Jej želaním je, aby mohla byť častejšie s rodičmi a súrodencami.
ŽOFIA KYSEĽOVÁ
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou