Tím, ktorý v posledných rokoch neodmysliteľne patril do okresu, skončil v tabuľke beznádejne posledný a už dlho pre ukončením súťaže bolo jasné, že zostupového čierneho Petra drží pevne v rukách. Napriek tomu každého, kto sledoval mužstvo Šaroviec určite zaujala jedna nezvyčajná skutočnosť. Aj tu sa totiž našiel futbalista, ktorý vyčnieval vysoko nad ostatnými a to nielen pravidelnou účasťou na zápasoch (v prípade Šaroviec to bola rarita), ale hlavne gólmi. Reč je o Jánovi Michalíkovi. Súperom nasúkal presne 20 kúskov, čo bola vyše polovica všetkých gólov Šaroviec. S Jánom Michalíkom sme sa porozprávali krátko pred začiatkom novej sezóny .
Šarovce majú za sebou veľmi zlý ročník a opúšťajú okresnú elitu. Aká je vaša budúcnosť v tomto tíme?
– V Šarovciach už nebudem pokračovať a mojim novým pôsobiskom je Pohronský Ruskov. Po vypadnutí Šaroviec som sa zamýšľal, ako ďalej a napokon sa mi podarilo vybaviť si tento angažmán.
Mužstvo sa motalo neustále naspodu tabuľky, niekoľko zápasov ani neodohralo či nedohralo. Kde sa vo vás vzal ten strelecký apetít?
– Jednoducho sa mi darilo strieľať góly, hoci treba povedať, že prakticky 2 mesiace som bol bez tréningu.
Pôsobenie v Šarovciach muselo byť mimoriadne zaujímavé. Nie je zrejme ľahké pôsobiť v takomto tíme, však?
Presne tak. Je škoda, že v Šarovciach sa už futbalu nevenuje taká pozornosť a už sa neudržuje. Ja som bol v takej pozícii, že som bol na hrote úplne sám a to nie je nič jednoduché. Lepšie sa hrá na dvoch útočníkov, ale keď to nejde, tak to nejde. Ak som sa dostal do nejakej šance, musel som ju proste premeniť, aj keď sme vysoko prehrávali. Som rád, že sa mi nakoniec celkom slušne darilo, aj keď zostupový osud Šaroviec bol spečatený už dlho pred skončením súťaže.
ĽUBOŠ RÁC
