A to nie je všetko. Zároveň oslavuje aj štvrťstoročnicu rozhodcovskej kariéry. A to už sú teda dôvody, ktoré v živote človeka nebývajú každý deň, ba naopak sú len raz a neopakovateľné. Presne v piatok 29. augusta, sa dožil dlhoročný futbalový rozhodca, Gabriel Szikora, päťdesiat rokov.
Skoro každý futbalový priaznivec v Levickom okrese vie o koho ide. Veď má už za sebou aj viaceré dôležité zápasy v ktorých išlo neraz aj postup do vyššej súťaže. „Rozhodoval som počas svojej kariéry už viaceré dôležité zápasy, ale najviac spomínam na stretnutie z pred necelých 15 rokov, keď som pískal zápas medzi Tekovskými Lužanmi a Tlmačami, kde išlo o postup do piatej ligy. Nakoniec to skončilo lepšie pre domácich, ale nedá sa zabudnúť na tú výbornú atmosféru, ktorá panovala na štadióne“, prezradil nám oslávenec, ktorý tiež najprv hrával futbal v Šahách a potom sa dal na rozhodcovskú kariéru. Futbal mu jednoducho prirástol k srdcu od detstva, dokonca vyštudoval ako učiteľ všeobecnovzdelávacích predmetov telesnú výchovu spolu s geografiou. Čiže aj vo svojej práci sa venuje ako stredoškolský profesor športu. Počas týchto rokov stihol však vymeniť rozhodcovský dres za trénerskú stoličku. „Skúsil som aj pozíciu trénera, keď som viedol počas jednej sezóny mužstvo Šiah a taktiež rok som trénoval Pláštovce. Aj na tieto momenty spomínam vo svojom živote v dobrom. Okúsil som teda trénerskú pozíciu a viem, čo všetko to obnáša.“, povedal nám jeden z najdlhšie pôsobiacich futbalových rozhodcov v našom okrese.
Po prvýkrát si pískol do rozhodcovskej píšťalky ako dvadsaťpäťročný, keď úspešne zložil rozhodcovské skúšky. Na otázku či má svojho nástupcu, ktorý bude pokračovať v jeho šľapajách nám odpovedal: „Tak túto otázku už riešiť nemusím, pretože na rozhodcovskú dráhu som doviedol už aj svojho syna. A nie je prvý, koho som prehovoril, aby skúsili rozhodovať neraz neľahké zápasy. Veď nejeden z dnešných arbitrov, či už Sekereš, Pál, Kolev a ďalší našli cestu k rozhodovaniu cez mňa.“ MY sme boli zvedaví, či bude pokračovať v rozhodovaní futbalových zápasov aj naďalej. Odpoveď bola veľmi jednoznačná. „Kým mi to zdravie a kondícia budú dovoľovať, budem pískať aj naďalej. Chcel by som potiahnúť ešte aspoň dva roky a potom vyskúšať byť delegátom.“
MARIÁN SABALA
Kypí vám pri pohľade na deti pozerajúce do telefónu alebo sediace za počítačom krv v žilách? Pozor, aby ste ich nepripravili o úspešnú kariéru. Namiesto zákazov ich naučte počítačom rozumieť - a zabezpečíte im lepšiu budúcnosť.
