Článok pokračuje pod video reklamou
Chalani z kapely Dríst vystupujú pred publikom vždy rovnako – majú na sebe krojované košele. Tie zdôrazňujú texty tradičných ľudových piesní, ktoré si s nimi môže zaspievať každý. Veď kto by ich nepoznal?
O Edovom talente
rozhodla starká
Väčšina hudobníkov z Drístu je z Bolešova neďaleko Ilavy, ale zakladateľ Edo sa narodil v Žiari. „Žil som tu len jeden a pol roka. Potom sme s mamou odišli do Tatier, kde dostala učiteľské miesto. Takže na Žiar nemám žiadne spomienky, len pamätnú medailu z uvítania do života,“ hovorí. Po odchode z rodného mesta vraj s mamou žili ako kolotočiari. „Kde dostala miesto, tam sme išli. Z Tatier sme sa sťahovali do Novej Dubnice, odtiaľ do Bolešova.“
O Edovu hudobnú budúcnosť sa pričinila jeho stará mama. „Za kasňou sme mali gitaru a starká sa rozhodla, že mám talent. Prihlásili ma do ľudovej školy umenia, kde neskôr vznikla kapela s názvom Experiment. Hral som v nej na gitare, no keď nám odišla speváčka typu Lambada, začal som aj spievať,“ smeje sa.
S nápadom prišla mama
Od čias Experimentu vystriedal Edo niekoľko kapiel. Lepšie povedané, niekoľko členov kapely. Pred pár rokmi založil Dríst, v ktorom sa ľudia striedali „ako ponožky“.
„Vyzerá to tak, že momentálne zloženie nám už vydrží. Máme dvoch gitaristov, jedného basgitaristu a bubeníka. Ja spievam. Vidieť, že chalanov to baví,“ podotkne.
Mnohí špekulujú, ako kapela prišla k takému čudnému názvu. „Raz som sedel u kamaráta, doktora psychológie. Bol to starší pán, ktorého manželka celý život tuho fajčila. Mala chrapľavý hlas a keď mi niečo vysvetľovala, zrazu povedala: Edo, to bol taký dríst. Keď to povedala tým svojim hlasom, len to tak zazvonilo. Vtedy sa mi to zapáčilo,“ vysvetľuje.
Nápad s folklórnymi piesňami mu vnukla mama. „Už dávnejšie mi hovorila, aby som to s nimi skúsil. Najskôr som neveril, že by to mohlo mať úspech,“ priznáva počiatočné pochybnosti. „Inšpiruje nás nevyčerpateľná studnica slovenského folklóru a ukázalo sa, že ľudia majú o takéto piesne záujem.“
Zaspaté mesto
Do Kremnice zaviala svojráznu kapelu náhoda. „Máme tu kamaráta, ktorý nás sem pozval,“ stručne vysvetlí.
Nočné vystúpenie pod holým nebom si chalani užili aj napriek menšiemu počtu divákov. „Mám pocit, že Kremnica nie je pripravená na takýto štýl podujatí. Kultúrne mi to tu pripadá dosť zaspaté, ako aj celé mesto. Možno to má svoje plusy, ale aj mínusy. Tým, ktorí si chcú oddýchnuť, to vyhovuje.“
Chalani z Drístu najradšej koncertujú na východe republiky. „Ozajstné Slovensko sa podľa mňa začína za tunelom Branisko. Nátura a povaha ľudí z východu je veľmi srdečná. Sú to hrdí Slováci, a pritom tam žije veľa Rusínov a Maďarov,“ nedá dopustiť na publikum, ktoré si jeho kapelu obľúbilo.
Žiadaní aj za hranicami
Slovenské ľudové piesne v
rockovom šate Drístu mali úspech aj v Poľsku a Čechách. „Keď začínam spievať Na Kráľovej holi, zvyknem sa ľudí pýtať, či sú tu všetci Slováci. Je zábavné sledovať, keď Česi kričia: No jó,“ spomenie kuriózny moment.
Na jednom pódiu sa už ocitli napríklad aj s Boney M a Honzom Nedvědom. Je im jedno, či vystupujú pred tisíckami ľudí, alebo len pred pár desiatkami. „Vždy sa do toho snažíme dať všetko. Veď aj dvadsať ľudí vie vytvoriť fantastickú atmosféru.“
EVA ŠTENCLOVÁ
